Pozor na predsudky!
Ako aj v bežnom živote, tak aj za pokrovými stolmi sa stretávame s rôznymi predsudkami. Aj vďaka tomu, že sa pri pokri stretávajú hráči z rôznych kútov zeme, sú národnostné predsudky často používané a obľúbené. Existujú dokonca hráči, ktorí kým nepoznajú národnosť súpera, tak ani nezačnú hrať.
Hráči zo škandinávie sú mimoriadne obávaní protivníci. Ich agresívna hra v spojení s dlhou pokrovou tradíciou v týchto krajinách naháňa súperom strach. A mnohí z nich dokážu tento predsudky využiť vo svoj prospech. Veľa hráčov sa totiž radšej vyhne konfrontácii a keď vidí, že navyšujúci hráč pochádza z Uppsaly, Odense, alebo z Bergenu, tak svoje karty radšej položí.
Celkom opačne je to v prípade Američanov. Ak nejaký Európan uvidí pri virtuálnom stole Američana, určite si k nemu rád prisadne. Známy nemecký profesionál Michael Keiner zastáva názor, že priemerná úroveň hry v Európe je oveľa vyššia ako za veľkou mlákou, a to napriek tomu, že Spojené štáty sú považované za kolísku pokru, ktorý sa tu hráva od materskej škôlky až po domov dôchodcov. Avšak najlepších hráčov pokru vôbec predsa len nájdeme v Amerike, lebo hlavne Las Vegas ponúka možnosti hrávať denne tie najvyššie limity a v konfrontácii so špičkovými pokrovými profesionálmi svoju hru zdokonalovať.
Taliani sú známi ako horkokrvný a temperamentný národ. A toto klišé sa prenáša aj k pokrovému stolu. Taliani milujú action pri pokri, radi blafujú a v turnajoch nikdy netrvá dlho, kým jeden z nich povie to magické slovné spojenie "all in" - samozrejme v absolútne zlej angličtine. Alebo ste už stretli Taliana, ktorý vie dobre anglicky? Ešte rýchlejšie putujú žetóny do stredu ak sa hry zúčastní nejaká žena. Taliani ako typickí "mačovia" si nikdy nepripustia, že by ich mohla poraziť žena.
Za podobne bláznivých ako sú Taliani, sú považovaní Francúzi. Žiadna iná Európska krajina nemá toľko slabých pokrových hráčov. Paradoxne je však jedným z najlepších turnajových hráčov práve zástupca krajiny galského kohúta - Bertrand Grospellier, známejší ako "ElkY", ktorému sa podarilo v turnajoch vyhrať takmer 6 miliónov dolárov, čo ho zaradilo medzi pokrovú elitu.
Ak sami patríte k agresívnejším hráčom, mali by ste ako súperov vyhľadávať Britov. Tí sú na celom svete známi ako mimoriadne opatrní hráči. Celkom "gentlemansky" nenavyšujú ak naozaj nemusia a blafovanie používajú veľmi zriedkavo. Výnimkou potvrdzujúcou pravidlo je Dave "Devilfish" Ulliot, jeho hru môžeme charakterizovať rôzne, len nie tight, podobne ako jeho správanie, ktoré naozaj nepripomína anglického gentlemana.
Zaujímavou kategóriou sú Španieli. Napriek tomu, že takisto patria k horkokrvným južanom hrajú poker skôr opatrne. Niežeby im chýbal temperament, vyplýva to skôr z toho, že poker je tu pomerne mladým športom a okrem toho je v Španielsku veľmi obľúbený šach a tým aj španielska pokrová stratégia je založená skôr na matematickej báze.
A čo nemecky hovoriace národy? Poker sa tu chápe ako niečo do čoho sa oplatí investovať čas, ktorý sa oplatí študovať, o čom svedčí najmä vysoký počet predaných pokrových kníh v nemeckom jazyku. Okrem toho Nemci radi hrávajú so silnými súpermi, aby sa od nich mohli niečo naučiť.
