Pokrová sieň slávy – 1. časť

Za roky svojej existencie získal poker množstvo legendárnych hráčov. V roku 1979 dostal majiteľ kasína Horseshoe Benny Binion skvelý nápad. Ako atrakciu pre návštevníkov svojho kasína vytvoril pokrovú sieň slávy. Pri otvorení v roku 1979 bolo do siene zapísaných prvých sedem veľkých pokrových mien. Odvtedy každý rok (až na pár výnimiek) pribudlo jedno meno.

Na to aby sa hráč dostal do siene slávy nestačilo len mať pár dní šťastie a vyhrať nejaký veľký turnaj alebo balík peňazí. Nie je jednoduché rozhodnúť, kto patrí do siene slávy a kto nie. Na to, aby sa hráč čo i len uchádzal o túto poctu, musí spĺňať niekoľko kritérií:
- hráč musel hrať poker proti uznávanej a najlepšej konkurencii,
- musel hrať high stakes,
- musel hrať konzistentne dobre a získať si rešpekt okolia,
- musel podstúpiť „skúšku času“,
- ak sa nejednalo o hráča, musel prispieť k celkovému rozvoju a úspechu pokru, s nezmazateľnými a trvajúcimi pozitívnymi výsledkami.

Postupom času od roku 1979 do roku 2010 pribudlo do zoznamu už 40 mien. Od notoricky známych hráčov ako napríklad Doyle Brunson, až po menej známe pokrové mená minulosti. V nasledujúcej sérii článkov si postupne priblížime všetkých 40 legiend pokru.

V tomto článku sa pozrieme na sedem zakladajúcich členov pokrovej siene slávy.

Felton "Corky" McCorquodale, 1979

Začíname Feltonom McCorquodaleom, známejší pod prezývkou Corky. Práve Corkymu sa pripisuje, že v roku 1963 predstavil Las Vegas variant pokru známy ako Texas Hold´em. Aj vďaka dnes už zosnulému Feltonovi sa tak Texas Hold´em postupne stal najpopulárnejším a najhranejším variantom pokru. Sám Corky bol uznávaný no-limit hráč.

Sid Wyman, 1979
Druhým členom je Sid Wyman. Sid pochádzal zo St.Luis. Bol uznávaným high stakes hráčom a spolumajiteľom niekoľkých kasín a hotelov v Nevade. Medzi ne patrili napríklad kasína The Sands, Riviera a The Dunes. Zomrel v roku 1978 a na jeho počesť bola v kasíne The Dunes všetka hra pozastavená na dve minúty. Rok na to bol pre svoje pokrové majstrovstvo a prínos pokru zvolený za jedného zo zakladajúcich členov pokrovej siene slávy.

James Butler "Wild Bill" Hickok, 1979

James Butler Hickok, je asi najznámejším menom aj pre „nepokrovú“ verejnosť. Muž známy pod prezývkou "Wild Bill", sa nepreslávil len ako úspešný pokrový hráč, ale aj ako obávaný muž zákona amerického západu 19. storočia. Už počas svojho života sa stal legendou pre svoje zásluhy v boji proti zločinu a majstrovstvo v streľbe. Okrem streľby a pištolí bol jeho vášňou aj poker. Pokrom zarobil veľa peňazí  a je považovaný za prvého profesionálneho hráča pokru. Paradoxne pri hraní pokru aj zomrel. Druhého augusta 1876 hral v salóne v Deadwoode five-card-draw poker a počas tejto hry ho jeho sok McCall strelil do chrbta. Hickok vtedy držal na ruke dva páry – čierne esá a osmičky. Táto ruka sa neskôr stala známa ako "The Dead Man's Hand.", ruka mŕtveho muža.

Edmond Hoyle, 1979

Spoločne s Hickockom je jedným z dvoch hráčov v sieni slávy, ktorí nežili v 20. storočí. Narodil sa v roku 1672 a zomrel v roku 1769. Hoyle bol rodený Londýnčan, ktorý v roku 1742 napísal knihu „Krátka rozprava o hre Whist.“ Táto kniha urovnávala spory v kartových hrách hrávaných londýnskou spoločnosťou. No stala sa akousi príručkou aj pre poker. Ďalšie viac ako dve storočia hráči hrali poker „podľa Hoyla“, ktorého štýl sa stal synonymom pre súlad s pravidlami.

Nick "the Greek" Dandolos, 1979

Nick Dandolos bol zapálený gambler a stávkar. Preslávil sa svojou účasťou v najznámejšom heads-upe v histórii pokru. V roku 1949 Dandalos požiadal majiteľa kasína Horseshoe, Bennyho Biniona, aby mu našiel na súboj najlepšieho hráča pokru. Binion vybral o 15 rokov mladšieho Johnyho Mossa. V maratónskom heads-upe, ktorý trval takmer päť mesiacov postupne Dandalos prehral viac ako $2,000,000 (na dnešné peniaze je to asi $40,000,000)! Po poslednej prehratej ruka sa Nick unavený postavil a povedal vetu, ktorá sa stala legendárnou „Mr.Moss, I have to let you go“, teda niečo v zmysle, „Pán Moss, musím vás nechať tak.“ Tento súboj sa nakoniec stal predzvesťou WSOP - World Series Of Poker. Dandalos zomrel v roku 1963 a na charitu venoval $20,000,000. Po jeho smrti boli o ňom napísané dve knihy.

Johnny Moss, 1979

Podľa mnohých jeden z najlepších pokrových hráčov všetkých čias. S pokrom začal ako veľmi mladý a pracoval tak, že odhaľoval podvodníkov v jednom kartovom klube. Neskôr sa stal pocestným hráčom a cestoval za pokrom po Amerike. V roku 1949 ho Benny Binion povolal na spomínaný legendárny súboj s Nickom Dandalosom. Stal sa tiež prvým víťazom WSOP. Prvý turnaj v roku 1970 však bol iný ako nasledujúce. Benny Binion zvolal šesť najlepších hráčov, ktorý proti sebe zviedli sériu rôznych pokrových hier. Následne Benny Binion ukončil hru a dal hráčom tajne hlasovať o najlepšom hráčovi. Hráči určili ako druhého najlepšieho (prvého samozrejme každý určil seba) práve Johnyho Mossa.

Johnny bol celý život vášnivý hráč a stávkar. Na svojom konte má dokopy deväť náramkov z WSOP. Posledný získal v roku 1988 vo veku 81 rokov! Zomrel v roku 1995.

Red Winn, 1979

Posledným zo siedmich zakladajúcich členov siene slávy je Red Winn. Red si túto poctu vyslúžil svojou skvelou všestrannou hrou. Vynikal vo všetkých variantoch pokru a bol jedným z najlepších hráčov svojej doby.