EPT Barcelona - Pohľad do zákulisia
EPT Barcelona 2005
{FOTO1} Je to skoro dva roky, ale pamätám si ako keby to bolo len včera, keď som sa spolu s mojim priateľom chystala na jeden z najväčších turnajov v pokri do Barcelony. Aby som Vás dostala do obrazu, tak moj priateľ je profesionálny pokrový hráč, volá sa Steve ‘stevestar’ Day a on bol vlastne človek, ktorý ma naučil ako hrať poker od A po Z. Predtým ako sme sa poznali, tak som nevedela o pokri absolútne nič. Osud alebo náhoda? Ako náhle ma naučil všetko, čo som potrebovala, začala som hrať poker cez internet a túto úžasnú hru som si zamilovala. Ale vás asi zaujíma ako som sa dostala na EPT v Barcelone. Steve sa kvalifikoval cez internet a to tesne pred začatím tejto veľkolepej udalosti. Keď som prišla z práce domov a oznámil mi túto úžasnú správu, tak som myslela, že od radosti prerazím strop. Samozrejme, že som na tomto turnaji chcela hrať aj ja, ale už bolo dosť neskoro sa registrovať, tak som sa rozhodla, že to skúsim až priamo v kasíne. To som samozrejme ešte nevedela, aké to bude zložité. Ale pekne po poriadku.
{FOTO2} Keď sme prišli do nášho hotela, ktorý sme mali samozrejme už v cene aj s letenkami, tak som myslela, že z tej nádhery odpadnem. Hneď v ten deň sme boli pozvaní na stretnutie, spojené s úplne skvelým bufetom na ktorom sa mali zúčastniť všetci hráči, ktorí sa kvalifikovali online na tento turnaj. Dokonca s nami robili aj rozhovor, ale o tom radšej pomlčím, lebo taký trapas neželám zažiť nikomu. Bola som z toho všetkého úplne mimo a počas celej doby som si myslela, že snívam. A samozrejme, keď predomňa postavili kameru, tak som sa tak zakoktala ako nikdy. Steve si doteraz zo mňa uťahuje. Ešte šťastie, že to zo záznamu vystrihli. Po skončení stretnutia sme sa išli pozrieť do kasína. Mali sme k dispozícii taxíky, ktoré sme mohli využívať na prevoz z kasína do hotela a späť a to úplne zadarmo. Turnaj mal začať na druhý deň o 16:00, ja som sa chcela ísť tiež prihlásiť, čo bohužiaľ nevyzeralo veľmi ružovo, keďže rada na registráciu bola asi kilometer dlhá. Tak som aj prestala dúfať, že kým sa dostanem na radu, tak sa mi nejaké to miesto ujde. A mala som pravdu. Zaregistrovali asi 100 ľudí a potom nám oznámili, že už nemajú viac voľných miest. Bola som dosť sklamaná, ale povedala som si, že smútiť kvôli tomu nebudem a budem sa na to pozerať z tej pozitívnej stránky. Veď som ušetrila 4000 eur. Potom keď som sa poobzerala dookola a videla všetky známe tváre pokrových hráčov, ktorých som predtým videla len v časopisoch, novinách alebo v televízii, tak som si povedala, že som urobila dobre. Z turnaja som samozrejme neodišla, pozorovala som ho celý čas, chodila som od stolu k stolu a sledovala priebeh turnaja. Zoznámila som sa so strašne veľa hráčmi, známymi aj neznámymi. V kasíne vládla úžasná atmosféra počas celých dvoch dní. Turnaja sa zúčastnilo 327 hráčov a medzi nimi aj môj priateľ.
Prvý deň turnaja:
Do kasína sme prišli pol hodinu pred začatím a to bolo už neskoro. Každý deň počas turnaja sa každý hráč a aj pozorovateľ musel zaregistrovať na recepcii predtým ako mohol vstúpiť do herne kvôli bezpečnosti. Po skoro hodinovom čakaní sme sa konečne dostali na radu, každého si nás odfotili a dali nám priepustku, ktorou sme sa museli preukázať pri každom vstupe. Samozrejme kvôli tejto bezpečnosti sa turnaj začal o niečo neskor. Keď sa 327 hráčov usadilo na svoje miesto, zapli sa všetky obrazovky s časovým limitom a s ďalšími detailami, turnaj sa mohol začať. V strede celej tejto udalosti bol už pripravený ‘Feature table’, ktorý bol obklopený kamerami, redaktormi a samozrejme vedľa neho ležal (a vyzeral, že čaká len na mňa – :o)) krásny strieborný kufrík plný peňazí. Finančná výhra pre víťaza. Nemohla som sa na ten kufrík vynadívať, dokonca som aj rozmýšľala či by sa dal nejako ukradnúť. V tom momente Vás napadnú hocijaké myšlienky. Bohužiaľ som na nič dobrého neprišla, keďže okolo neho bolo asi 5 chlapov z ochranky, tak som si ho aspoň odfotila. Fotoaparáty a kamery boli zakázané v celom kasíne, takže by som sa týmto rada poďakovala človeku, ktorý vymyslel mobilné telefóny s foťákom. Rozhodla som sa, že pôjdem skontrolovať s kým sedí pri stole Steve. Už z diaľky som zazrela pri jeho stole Davida Ulliota, nazývaného Devilfish, ale nakoniec všetci pri stole aj spolu so mnou zistili, že tam balil len jednu peknú mladú dámu. Nič nové pre Davida, veď je tým známy. Ale nejakí tí profíci so Stevom pri stole predsa len sedeli. Po pár hodinách sa to u stoloch začalo vyprázdňovať, blindy sa zvyšovali každých 40 min. Hra bola v plnom prúde a hráčov menej a menej. Po niekoľkých hodinách dostali hráči konečne hodinovú prestávku a v prekrásnej reštaurácii v neuveriteľnom Grand Casino de Barcelona bol pre nich a samozrejme aj ich hostí (ako som bola ja) pripravený znamenitý bufet. Na každom stole bola fľaša španielského vínka a to jedlo vyzeralo tak nádherne, že ste sa ho báli dotknúť. Po skvelej večeri sa išlo späť do práce. Konečne oznámili celkovú sumu, pre ktorú sa vlastne hrá. Bolo 1.3 miliónov eur. Platených bolo 27 miest a rozpis cien pre prvých osem miest bol takýto:
1) €416,000
2) €228,000
3) €117,000
4) €91,000
5) €78,000
6) €65,000
7) €52,000
8) €39,000
Všetci hráči po oznámení týchto súm začali brať túto hru trošku vážnejšie a tí čo už boli vyradení mohli len snívať. A spolu s nimi aj ja, ale šanca tam ešte bola pre môjho milovaného. Turnaj sa dostal do 8 levelu a blindy boli zvýšené na 400-800 a 75 ante. V hre bolo v tom čase 206 hráčov. Naozaj som nečakala, že prvý deň bude taký dlhý, začínala som byť unavená a to som ani nehrala, ako sa asi museli cítiť tí hráči. Bolo 2:00 ráno a keď som sa Steva opýtala či sa ešte po desiatich hodinách dokáže sústrediť, čo sa okolo neho deje, tak jeho odpoveď znela, že nemá na výber a ak by sa prestal sústrediť tak by v hre už nebol. V pokri stačí minútka nesústredenia a môžete prísť o všetko a ani neviete ako. Konečne o piatej ráno zahlásili, že pokračovať sa bude zajtra. Z 325 hráčov zostalo 44 z toho 33, ktorí sa kvalifikovali online a medzi nimi aj môj priateľ. Bol nesmierne štastný a spolu s ním aj ja, veď dostať sa do druhého dňa na takomto úspešnom turnaji nie je žiadna hračka.
Druhý deň turnaja:
Pokračovanie turnaja malo začať o 15:30 miestneho času. Pre istotu sme do kasína prišli o hodinu skôr, ale rada už nebola taká dlhá ako v prvý deň, keďže väčšina hráčov z turnaja vypadla. Počet pozorovateľov pri ‘feature table‘ sa zvýšil o dvojnásobok a keď som sa išla pozrieť s kým sedí pri stole Steve, tak ma oblial pot. Chip líder turnaja Gus Hansen. Jeden z najobávanejších pokrových hráčov, proti ktorému by ste ani vy nechceli sedieť. Nastal čas, keď hráči s malým množstvom chipsov nemajú na výber a chip lídry ich vyhadzujú jeden po druhom a ten čas nastal práve pre Steva. Pozorovala som ako Steve hádže do banku všetky svoje chipsy a modlila sa aby ho nikto nezavolal. Prišla rada na Gusa a ten neváhal a zo svojho obrovského stacku investoval pár do tohto kola, len aby sa táto hra skončila čo najskôr. Steve mal krížové A4 a Gus obrátil KQ. No a ako zákon schválnosti na flop prišiel King a týmto sa závesy do finálového stola pre Steva zatvorili. Alebo žeby nie? Na flope boli dve krížové karty dalšia karta bola tiež krížová a posledná karta prišla krížové. J. Steve a ani díler si toho nevšimli, a chipsy boli posunuté lídrovi. Chyba! Vykríkol jeden z hráčov pri stole. Steve bol stále v hre. Ale bohužiaľ nie veľmi dlho, po nejakých desiatich minútach bol vyradený a skončil na 36. mieste. Atmosféra v kasíne bola úžasne napätá, feature table bol v tom čase zatvorený a čakalo sa na posledných 10 hráčov. Kameramani chodili od stolu k stolu kdekoľvek sa hralo hand for hand. Hráčov ubúdalo čoraz rýchlejšie a hlavne keď sa hra dostala na finančnú pozíciu. Trvalo to niekolko hodín kým sme konečne vedeli, kto sa dostal na finálový stôl. Samozrejme medzi nimi nechýbal ani Gus Hansen, Jan Boulbi zubár z Francúzska, ktorý vyhral tento turnaj a jeden z najlepších švédskych hráčov Christer Johansson. Šťastie moc neprialo Gusovi na finálovom stole, vložil do banku všetky svoje chipsy s K7 a Patrick Mortensson zo Štokholmu ho zavolal a otočil AQ. Obidvaja mali postupku, ale bohužiaľ Patrickova bola vyššia a Gus skončil na piatom mieste. Víťaz turnaja Jan Bolbi si zahral v heads up proti Christerovi Johanssonovi, ktorý pri all-in otočil A2 a Jan KQ. Flop prišiel s dvojkou a vyzeralo to, že Christer to vyhrá, ďalšia karta bola 10, tiež žiadna pomoc pre Jana, ale posledná karta bola Q a tá dopomohla francúzskemu zubárovi k víťazstvu EPT turnaja v Barcelone v roku 2005.
My sme sa pobrali pomaly spolu s ďalšími pozorovateľmi k baru, kde sa ešte dlho rozoberalo, čo sa udialo za posledné dva dni.
{FOTO3} Na druhý deň sme odchádzali skoro ráno, ale stihli sme ešte na letisku stretnúť Gusa Hansena, ktorý nervózne stepoval pri taxíkoch. Povedal nám, že poslal taxi naspäť do hotela, lebo nemože nájsť svoj pas a je možné, že ho tam niekde včera v noci stratil. Že vraj bol ‘spoločenský unavený’
