Pokrové talizmany, povery a rituály
Ako v každom športe aj v pokri majú hráči rôzne rituály a predmety pre šťastie. Sú to často dosť bizarné a zaujímavé predmety a prezrádzajú o hráčoch ich najtajnejšie obavy a starosti. Určite každý z hráčov aspoň raz v živote zažil pri hre situáciu, ktorú nevedel vysvetliť a zanechala v ňom pocit neistoty.
Keď si sadáte k pokrovému stolu, možno ani netušíte, že hráči okolo vás sú obklopení predmetmi, ktorým prikladajú veľkú „magickú“ silu. Prvé čo vidíte sú predmety na zakrytie kariet. Stretol som sa s hráčom, ktorý si prikryl karty malým priesvitným gombíkom a po chvíli hrania začal meniť farbu gombíka, podľa určitého mne doposiaľ utajeného kľúča. Čo mohlo byť za tým? Jediné čo viem je, že pri stole svojim správaním získal nielen rešpekt, ale aj veľký záujem o svoju osobu.
Gombík ale nie je to najzaujímavejšie, čo sa dá pri pokrovom stole vidieť. Na tých najväčších pokrových turnajoch sa stoly hemžia predmetmi od výmyslu sveta a hráči sú schopní s nimi predvádzať nejeden bláznivý kúsok. Správny „card protector“ by mal byť neodmysliteľnou súčasťou dobrého a zároveň úspešného pokrového hráča. Originalita je známkou kvality. Nikto by si nepamätal Humberta Brenésa pre jeho hru, nebyť žralokov a neodmysliteľného víťazného rituálu. Sila talizmanu by nemala byť nikdy podceňovaná. Ja sám som vyskúšal mnoho talizmanov a musím povedať, že najlepšie sú tie, ktoré vám niekto daroval. Pamätám si, že keď som išiel na svoj prvý pokrový turnaj, dala mi moja dcéra do ruky malého "plyšáka". Dal som si ho do vrecka bundy. Počas turnaja som bol veľmi nervózny a hral som zle. Po chvíli som si spomenul na „darček“, vytiahol som ho z vrecka a položil pred seba. Od tej chvíle som akoby zázrakom stratil nervozitu a začal som hrať úplne ináč. Začal som viac myslieť na pozitívne veci a išlo to samo. Dodnes nejdem na turnaj bez toho, aby som si nevzal aspoň drobnosť pre šťastie. Neviem či to prospieva mojej hre, ale viem že to prospieva mne.
Najslávnejší slovenský pokrový hráč Dag Palovič si vždy sadá k stolu s príveskom
panny Márie a anjelika na krku. Ako talizmany najradšej používa darčeky od svojich blízkych a fanúšikov.
„Nikdy nehrám siedmu partiu pri stole a na karty sa ani nepozriem.“ Túto vetu mi povedal môj dobrý kamarát pri jednej z našich mnohých spoločných „kešoviek“. Dnes mi to už divné nepríde. Keď môžu fungovať povery v živote a ten by sa dal nazvať veľkou hrou, v pokri musia platiť o to viac. V nedávnej pokrovej diskusii som čítal veľmi zaujímavú poveru. Jeden hráč tam neustále vkladal online partie a poukazoval na jedno spoločné vo všetkých jeho prehratých partiách. Bolo to v čísle handy pri stole. Stále, stále sa tam opakovalo číslo „13“. Samozrejme zo začiatku som tomu neprikladal žiaden význam no neskôr som začal aj ja pri svojich „suck outoch“ sledovať čísla partií. Na moje veľké prekvapenie som aj ja našiel jednu podobnosť. Bola to moja hlúposť počas priebehu hry :). Ale teraz vážne. Vždy keď budete hľadať chyby v svojej hre, začnite od seba a nesnažte sa v tom hľadať žiadne skryté tajomstvá.
Veľmi zaujímavú pokrovú poveru som počul od pokrovej hráčky z Poľska. Pri pokri nikdy nesmieš hrať karty, ktorých hodnota po sčítaní kariet ti dá číslo „9“ a „13“. Na otázku ako na to prišla, mi zlámanou angličtinou odpísala, že nech idem na to logicky. Najhoršia štartovacia kombinácia pri hre je predsa „7-2“ (7+2=9) a „13“ je všeobecne nešťastné číslo. Neviem akým spôsobom jej tento magický systém pri hre pomáhal, no možno v tom bolo viac ako len numerológia. Ona tomu verila a to je pravdepodobne nad všetky pokrové stratégie.
A čo ja? Aby som sa priznal, tak aj ja verím jednej pokrovej povere. Je to, nikdy nehraj poker hladný. Keď som začínal hrávať online poker, často som sa stretával s problémom, že som hral aj 18 hodín a jediné čo som za ten čas ohrýzal, boli nechty. Neverili by ste aký veľký vplyv na hru samotnú to má. Najedený človek je spokojnejší a tým sa jeho hra stáva vyváženou. Aj ten najväčší „bad beat“ sa ľahšie prekoná s plným žalúdkom. Samozrejme každý človek má svoje vlastné rebríčky hodnôt, a tak to čo je pre mňa jedlo môže byť pre iného cigareta, nápoj, sex alebo niečo úplne iné.
Pokrové povery nie sú až tak často pri hre spomínané. Ja si ale myslím, že je to hlavne súčasť pokrového imagu, a tak sa hráči k nim neradi priznávajú.
Najzaujímavejšia súčasť pokrového tajomna sú rituály. Neexistuje pokrový
profesionál, ktorý by ako súčasť svojho pokrového imagu nepoužíval „rituálne“ predmety. To ako sa obliekajú, ako sedia, čo pri hre pijú, alebo jedia to všetko je jeden veľký rituál. Pre mňa najpamätnejší hráč z tejto kategórie je Hevad Khan a jeho „buldozer“ šialenstvo.
Nie je náhoda, že som sa rozhodol trochu nazrieť do mystických tajomstiev pokru. Práve v tejto dobe je poker ťažko skúšaný zo strany zákonov a predpisov. Poker je šport a k športu odnepamäti patria talizmany, rituály a tajomné legendy. Snáď sa vám taký malý predkrm páčil a v blízkej budúcnosti by som rád napísal určite aj viac článkov s podobnou tematikou.
Na záver by som vás rád poprosil o spoluprácu. Ak ste vy sami zažili zaujímavú pokrovú príhodu, či vedeli o skvelej povere, rituále či talizmane. Napíšte mi do diskusie a ja ich zaradím do najbližšieho článku.
