Osobnosti východu: Rozhovor s najúspešnejším slovenským hráčom Jánom Bendíkom (1. časť)

Rodák z Popradu, ktorý si na nedávno skončenom turnaji EPT v San Reme dokráčal po fantastické piate miesto, Ján Bendík nám poskytol exkluzívny rozhovor. Ide o vôbec najväčší úspech slovenského hráča v turnajoch EPT, za ktorý na Slovensko spolu s ním putovalo €170,000. V rozhovore sme sa bavili teda hlavne o tomto čerstvom úspechu, no prezradil nám toho oveľa viac...

Dobrý deň p. Bendík. Začnime najprv tým, čo sa strhlo po našom prvom rozhovore uverejnenom na našej stránke. Máte vôbec ešte chuť sa k tomu vyjadrovať alebo už všetko padlo v diskusii?

Ján Bendík:  Neviem, či má ešte zmysel sa k tomu vôbec vyjadrovať. Boli hráči s istým pozorovacím talentom a skúsenosťami, ktorý tomu čo som hovoril o vytváraní hier, uverili. Na druhej strane boli však tí, čo si nechceli dať povedať a im to vysvetľovať bolo akoby som hrach na stenu hádzal. Nech si teda každý myslí, čo mu viac vyhovuje. Ja tu 100 rokov nebudem, tak by sa niečomu mohli tí mladí priučiť ;).

Teraz už však prejdime k vášmu nedávnemu úspechu na EPT. Aké sú vaše pocity v súčasnosti s odstupom času?

Ján Bendík: Momentálne sú už viac realistické. Hneď po turnaji to však bol skôr nepríjemný pocit, keďže 5. miesto bolo mojím minimálnym cieľom. Akurát na toto miesto som dosiahol, takže trošku som bol namrzený, že to nebolo aspoň 3. miesto. Tretie by som bral, lebo na prvé treba byť hlavne najšťastnejší v ten daný deň. 3. miesto by však pri mojej dobrej hre bolo celkom zaslúžené, no tri hry som vo finálový deň zahral vyslovene zle, takže sa nemám na koho vyhovárať. Miesto toho, aby som v každej z tých troch hier vyhral 200-300 tis. žetónov, som v každej prehral 800 tis. až milión žetónov. Ak si to teda takto spočítam, tak som mohol mať o 3,5 milióna žetónov viac a v tom čase by som sa nepúšťal do squeezu s KT. Ale späť k otázke a prečo sú moje pocity realistické. Trošku aj ľutujem, že v závere som pri danom stave nehral o to štvrté miesto. Bolo to predsa o €55,000 viac, čo činí zhruba pol roka turnajov. Spomínaná hra s KT však bola mojou šancou zabojovať ešte o víťazstvo v turnaji. Ja som sa napriek tomu, že som bol štvrtý na chipoch rozhodol zabojovať o prvenstvo a ktovie akoby to dopadlo keby...

Akí boli vaši súperi a aký je váš pohľad na celé podujatie EPT v San Reme? Vytkli by ste niečo organizátorom?

Ján Bendík: Začnem od konca. Neviem prečo dávajú talianske EPT do San Rema, keď Italian Poker Tour sa hraje v Novej Gorici, kde je to oveľa dôstojnejšie prostredie pre takéto turnaje. Organizácia dostupnosť a aj všetko ostatné je v Novej Gorici na neporovnateľne vyššej úrovni. San Remo je nie postsocialistický podnik, ale dokonca predsocialistický podnik. Všetci sú tam štátni zamestnanci, a tak to aj vyzerá. Čas im beží, takže sa nikam neponáhľajú a ako sa hovorí majú to na „háku“. Cash game stôl tam otvárajú hodinu a pol. Najskôr nie je manažér, čo to schváli, potom je, ale nie je dealer a potom nie sú žetóny, takže kým otvoria prejde minimálne hodina. Registrácia do turnajov je tiež kapitola sama o sebe. Nehovoriac o tom, že oni žijú hlavne z rulety a pod., takže na pokrových hráčoch vyslovene šetria. Lístky na večeru dávali na takomto podujatí tesne pred večerou a nie hneď po registrácii, takže tí čo vypadli boli o večeru ochudobnení. Je to síce maličkosť, no je to zarážajúce. Celkovo organizácia v San Reme je zlá. Jedinou výhodou je blízkosť Francúzov a že je to v Taliansku, čiže je tam 500 hráčov, ktorých hráčska kvalita je úplne inde ako kvalita priemerného hráča EPT. Tieto turnaje vo Francúszku a Taliansku majú zhruba o tretinu nižšiu kvalitu hráčskeho poľa ako napríklad v Prahe. Čo sa týka kvality hráčov, tak v poslednej 64-ke bolo 40 výborných hráčov, čo nie je až takým zvykom a bolo to skôr prekvapením. Z jednej strany som možno mal aj šťastie, že to dopadlo tak, že na finálovom stole som bol po američanovi, čo sa týka vyhratých peňazí a imageu, pri stole druhý najlepší. Určite však druhý najskúsenejší, ak nie najskúsenejší. Aj hrou som mal pocit, že som tam bol druhý najlepší. A hlavne preto ma mrzí, že som skončil piaty.

Ktorú handu považujete za zlomovú?

Ján Bendík: Zlomovou bola určite hra v pomyselnom semifinále, keď som sa v preflop all ine dostal do klasického coin flipu s AQ proti páru jackov. Musím priznať, že pred flopom bol súper o niečo málo lepší, no šance boli takmer vyrovnané. Tu by som rád podotkol, že média zle uviedli informáciu o tom, že ja som doplácal, pretože to tak nebolo. Celé to bolo tak, že on na buttone raisol, ja som ho reraisol, nasledoval jeho rereraise do cca. 370,000 (súper mal 2 milióny) a ja som pushoval all-in so stackom viac ako 3 milióny. On to bez rozmýšlania dopalatil s tým, že na turne mi vyšla postupka, takže súper mal na mňa 9 outov. Na river mu však bohužiaľ prišiel jeden z jeho outov. Keby som ho v tej chvíli vyradil, tak by som mal 5.7 milióna žetónov a druhý najlepší mal v tom čase 2.2 milóna, čo je dosť markantný rozdiel. Ak by to takto dopadlo a ja by som sa nedostal do najlepšej trojky, tak by to bolo pre mňa obrovským sklamaním. Po prehre som klesol na 1.2 milióna žetónov a average bol 1.7 milióna. Mal som potom šťastie, že sa mi podarilo dostať kartu na McClunga, ktorý sa vlastne porazil sám. Bola to hra kedy moje AK vydržalo proti jeho KQ, keď sa na flope objavil kráľ a my sme sa dostali do all inu. Takže tieto dve ruky najviac ovplyvnili moju cestu k finálovému stolu.

Aké boli vaše pocity po tejto hre a ako ste sa s tým v tej chvíli vyrovnával?

Ján Bendík: Ťažko sa ten pocit popisuje, pretože neviem či to bol hnev, ale skôr nie. Bola to taká ničota a veľmi ťažko ako som už povedal sa to popisuje slovami. Bola to taká rana pod pás, že ma v takej dôležitej situácii karta po turne nepodržala, aj keď musím priznať, že ma dosť často pred tým karta podržala. Dá sa to prirovnať k hre, ktorá sa odohrala na konci tretieho dňa, keď som doplatil jednej Američanke all in s desiatkami a ona mala AK. Vtedy som mal pocit, že pravdepodobne idem do coin flipu a v najhoršom prípade stojím proti jackom. Jej stack sa pohyboval pred hrou niekde okolo averegu a ja som ju mal s rezervou pokrytú. Desiatky podržali a ona sa s turnajom rozlúčila. Je síce pravda, že na turne mal môj súper spomínaných deväť outov, ale taký je poker. Horšie však bolo, že po tejto hre sa mi nepodarilo s týmto austrálskym hráčom vyhrať ani jeden žetón. Akoby na ňho sadlo šťastie a nie a nie sa ho pustiť. A vyrovnal som sa s tým asi tak, že som najprv pozbieral žetóny s AJ pred flopom, keď po mojom raise všetci súperi zahodili. A potom som sa do hry vrátil späť už v spomínanej hre, keď som zdvojnásobil svoj stack proti McClungovi.