Pokrové talizmany, povery a rituály (4. časť)

 Je niekedy až „detinské“ správanie niektorých profesionálnych hráčov za stolom známkou nevychovanosti, hlúposti, alebo len prehnaným sebavedomím a aroganciou? Čo ak je v tom niečo viac? Typickým príkladom takéhoto hráča je aj „legenda pokru“, Phil Hellmuth.

 „Angry dad“ pokrového sveta Phil Hellmuth si pred ústa servítku nikdy nedáva. Určite aj preto si vyslúžil trefnú prezývku „Poker Brat“, čo by sa dalo preložiť, ako pokrový darebák. Jeho často až hysterické prejavy po prehratých hrách, mi pripomínajú dieťa v materskej škôlke, ktorému nedali jeho obľúbené autíčko. Čo ale Phil v skutočnosti sleduje svojím správaním, je pre mnohých záhadou. Phil je bezpochyby skvelý pokrový hráč, ktorý za svoju dlhú kariéru získal 11 náramkov z WSOP a vyhral množstvo turnajov v iných sériách po celom svete. 

Ak by sme sa na Philove správanie pozreli z hľadiska taktiky, pravdepodobne sa snaží svojím vystupovaním súperom hru znechutiť a priviesť ich k pokrovej letargii. Hráč, ktorého hra nebaví, alebo je nahnevaný, hrá zle! Určite ste sa aj vy veľakrát stretli pri „on-line“ hre s urážkami na vašu osobu prostredníctvom „chatu“. Možno aj vy ste niekomu vynadali. Ten pocit nie je nikdy dobrý a z hlavy sa ho nedá len tak ľahko vytlačiť. Pokiaľ sú Philove plány smerované týmto smerom, dá sa jeho správanie považovať za rituál. K takémuto tvrdeniu môže dopomôcť aj fakt, že Phil sa len snaží presvedčiť sám seba, že za všetky jeho prehry môže zlá hra súperov. Následný „tilt“ a hra so zlými kartami, však takúto možnosť vylučuje.

Ako teda dokážu takýto pokroví „bad boys“ vyhrávať milióny dolárov? Pravdepodobne musia veľkú časť svojich ziskov investovať do psychoanalytikov a motivátorov, ktorí im pomáhajú zvládať vlastné ego.

V rámci pokrovej etiky, je správanie sa takýmto spôsobom pri stole určite „unfair“. Sú ale hráči, ktorí dokážu hnev a urážky od súperov otočiť proti nim, a tak sa vlastne z nevýhody dostanú do obrovskej výhody.

Phil Hellmut ale nie je iba pokrovým „výtržníkom“. Je to aj vynikajúci hráč, otec dvoch synov a za svoju kariéru už dokázal z turnajov nazbierať úctyhodných $10,890,024. Jeho obľúbeným filmom je Americký prezident a Matrix, počúva hudbu z ´80s a ´90s rokov a jeho najväčším snom je stať sa najlepším hráčom všetkých čias.

Čo sa týka Philových talizmanov počas turnajov, treba si uvedomiť, že najväčším jeho talizmanom je on sám. Okrem seba, má v poslednom čase na stole rôzne predmety, ktoré mu darovali jeho fanúšikovia pre šťastie. Taký „najčerstvejší“, je soška „Budhu“, ktorá mu má okrem šťastia priniesť aj duševnú rovnováhu. Žeby sa z Phila stával "kľuďas", ktorý bude rešpektovať hru protihráčov? Ja dúfam, že nie. Phil je práve pre svoje vystupovanie tak výnimočný a akákoľvek zmena v správaní k lepšiemu, je v jeho prípade krok späť.

Poďme sa ale vrátiť na našu (SK-CZ) pokrovú scénu. V minulom mesiaci som si urobil taký menší „trip“ po pokrových kluboch u nás, s úmyslom zistiť, či aj na slovenskej pokrovej scéne sú hráči, ktorí majú nejaké zaujímavé talizmany, či iné predmety pre šťastie. Musím povedať, že ma to trochu sklamalo a zároveň aj prekvapilo. Slovenskí hráči asi veria viac svojím schopnostiam, ako magickým predmetom. Ja som sa na to pozrel ale s iného pohľadu, a predsa som niečo našiel. Nie je to asi až tak o tom, že by Slováci talizmany nepoužívali, len niektoré sú pre ostatných neviditeľné. Mne však neunikli. Bol to určite špecifický „outfit“, zvláštny spôsob ukladania žetónov, otváranie kariet v určitom poradí a v správnom čase, cigareta zapálená po prehratej či vyhratej hre, objednaný drink v čase, keď sa nedarí. Toto všetko by sa dalo nazvať, keď nie talizmanom, tak určite rituálom. Rovnako som videl u mnohých hráčov veľkú zmenu hry, keď za nimi prišla ich priateľka, manželka, alebo „milenka“. Sú to drobnosti, ale pre konkrétneho hráča, môžu byť veľmi dôležité.

Pre zaujímavosť „hviezda“ Celebrity poker tour Leoš Mareš, sa mi v Golden Vegas zveril, že aj on má pre šťastie žetón. Bol zakúpený priamo v Las Vegas pri príležitosti WSOP 2011. Vraj ho ale doteraz nevybral z obalu, lebo nemal na to čas. Iné talizmany Leoš nepoužíva a rituály sú mu tiež cudzie. Je to ale zvláštne, keď si zoberiem, že na krku mu visel veľký „ruženec“. Žeby predsa Leoš veril vo „vyššiu moc“ pri rozdávaní kariet, alebo je to len prejav jeho náboženského presvedčenia?!

Čo je vlastne pokrový talizman a rituál? Podľa mňa úplne všetko, čo sa medzi hráčmi v pokri udeje je jeden veľký rituál, plný „individuálnych“ talizmanov. Musíme byť len vďační, že súčasťou tohto tajomného a zároveň nádherného kolotoča, nazývaného poker, môžeme byť aj my.