Čítanie protihráčov (5. časť): Opening tells

Neviem sa zbaviť pocitu, že predošlému článku niečo chýba. Preto sa dnes pokúsim nadviazať tam, kde sme naposledy prestali a za pomoci prezentácie ďalších úvah a nových poker tells vniesť trošku viac svetla do praktického využitia znalostí tejto problematiky.

Význam znalosti poker tells je jednoduchý. Za ich pomoci dokážeme získať informácie, ktoré by sme inak nemali. Ak však nevieme, ako s informáciami správne naložiť a nedostaví sa nami očakávaný výsledok, nesmieme sa nechať odradiť. Verte mi, poker tells fungujú. Poker je niečo ako psychologická vojna. Súperi k nám neustále vysielajú informácie. Každá môže byť dôležitá. Preto sa ich snažíme zachytiť čo najviac. Každá je iná, jedna je pravá, inú nám vyslal súper, aby nás zmiatol. Je len na nás, ktorú považujeme za dôležitú a necháme ňou ovplyvniť naše rozhodnutie. Každý má medzi poker tells svojich vlastných favoritov. Jedným z mojich sú tzv. opening tells.

Schopnosť určiť, ktorý zo súperov bude otvárať pot a ktorý nie, je jedna z najziskovejších informácií, ktoré za pomoci poker tells vieme získať. Keď sme mimo pozície, nemáme veľa dôvodov vsádzať ako prví, ak vieme, že to niekto iný urobí za nás. Otvára nám to nové možnosti. Môžeme kontrolovať pot a zabojovať oň neskôr, alebo ho vyhrať tu a teraz. Check-raise vždy nášmu príbehu dodá dôveryhodnosť. Súper nakoniec presvedčí sám seba, že nemôže byť lepší. Z tejto informácie ale plynú aj ďalšie výhody.

Chceme sa stať úspešným zlodejom blindov, a tým si udržiavať na stole image agresívneho hráča. Môžeme začať otvárať vždy, keď sme na pozícii. Výhodnejšie sa mi však vždy zdalo otvárať len v prípade, keď hráči za mnou po tom ako si pozreli svoje karty o ne neprejavovali zvyčajný záujem. Každý človek je iný a pri interpretácii sa vždy budeme stretávať s určitými osobitosťami v závislosti od konkrétneho hráča. Ak však dokážeme príbuzné prejavy správne kategorizovať, dokážeme spojiť určité podobné formy správania sa pod rovnaký význam. Musíme mať však oči a uši neustále otvorené, aby nám nič dôležitého neuniklo. A čo všetko nám môže pomôcť? Každý tell, o ktorom sme doposiaľ hovorili nám môže niečo prezradiť.

Napríklad hráč, ktorý si siaha na svoje žetóny mimo poradia, v nás chce pravdepodobne vytvoriť dojem, že jeho ruka je dostatočne silná na to, aby otvoril. Väčšinou nie je. Hráč sediaci vedľa neho „zíza“ na svoje karty už niekoľko sekúnd. Tvári sa akoby študoval silnú kombináciu. Keďže už vieme, že v pokri silný znamená slabý, ani tento súper pre nás nebezpečenstvo nepredstavuje. Naopak hráč na opačnej strane stola sa tvári, že akcia na stole ho nezaujíma a jeho pohľad smeruje mimo diania na stole. Je celkom možné, že otvorí. Slabý znamená silný, nezabúdajte.

Poďme už ale ku konkrétnym poker tells. Skúsme si predstaviť súpera, ktorému sa darí svoje tells úspešne skrývať. Každý však z času načas upustí od koncentrácie a v pokri existujú situácie, kedy sa hráč či sa mu to páči alebo nie, musí prejaviť. Ide najmä o tzv. betting moves, teda spôsob, akým hráč vsádza. Len vďaka tomu, že podstatná väčšina hráčov preferuje fyzický pohyb pred slovným vyjadrením stávky, poznáme niekoľko poker tells, ktoré nám na základe pozorovania, ako súper vsádza, pomáhajú odhadnúť silu jeho kombinácie. A to nám môže pomôcť napríklad proti súperovi, ktorý vo väčšine prípadov pokračuje v agresivite aj na flope. Ako inak môžeme vedieť, či trafil alebo nie, ak c-betuje každý flop? Nechceme byť predsa odkázaní na hádanie. Rovnakú pomoc nám poker tells poskytnú aj na riveri, kde sa nás súper ešte naposledy pokúsi dostať pod tlak (najmä ak si je vedomý, že jeho ruka nemá veľa šancí v showdowne). Znalosť betting moves nám pomôže odhaliť, či na nás súper pripravuje pascu alebo ide z jeho strany len o posledný výstrel do tmy.

Vo všeobecnosti platí, že ak od nás protihráč očakáva call, bude sa správať veľmi opatrne, aby nás nevystrašil. V jeho chápaní prehnane prudké pohyby pri vsádzaní predstavujú silnú kombináciu. Naopak neutrálne až bojazlivé pohyby vyjadrujú slabosť, myslí si.

Kľúč k interpretovaniu sily súperovej kombinácie na základe spôsobu, akým vsádza, nie je vôbec zložitý. V zásade platí nasledovné. Ak je pohyb príliš dynamický, vyslovene prudký či inak silený, mali by sme súpera podozrievať, že je slabý. Ak je však tichý, nenápadný a plynulý, očakávajme silnú kombináciu. 

Ak súper podporí svoju stávku aj slovným vyjadrením „I bet - Vsadím“ alebo niečím podobným v optimistickom alebo autoritatívnom tóne, je tu pomerne veľká šanca, že je slabý alebo bluffuje. Ak však zostane potichu alebo svoj bet ohlási v negatívnom zmysle, napr. „viem, že nič nemáš“, je pravdepodobnejšie, že je dobrý.

V určitom slova zmysle celá veda o výklade betting moves prebieha v rozpore s tým, čo by sa dalo na prvý pohľad očakávať. V minulosti sme si už povedali, že hráč, ktorý je slabý alebo bluffuje by sa potom, ako vsadil, najradšej prepadol pod zem, len aby na ňom nebolo možné badať známky nervozity. Nemali by sme potom očakávať od hráča, ktorý bluffuje, že vsadí veľmi pokojným a vyrovnaným štýlom, aby na seba nepritiahol pozornosť? Rozhodne nie! Dôvodom je skutočnosť, že bluffer sa bude snažiť „zmiznúť“ až potom, ako vsadil. Rozhodnutie v tej chvíli totiž už nespočíva na ňom. Okamihom keď vsadil, prešlo rozhodnutie na iného hráča. Musí už len sedieť a čakať na verdikt, ktorý rozhodne o jeho osude. Tieto momenty sú pre hráča veľmi nepríjemné a počas čakania sa bude snažiť nespraviť nič, čím by mohol podnietiť súperove dorovnanie. Vo chvíli, keď vsádza, je však donútený urobiť fyzický pohyb. V tomto pohybe sa odzrkadľuje jeho aktuálne vnútorné rozpoloženie. Každý hráč si je vedomý, že v tomto okamihu na seba priťahuje pozornosť celého stola. Preto sa uchýli k pokusu o zamaskovanie skutočnej sily svojej kombinácie. Bude sa tváriť slabo, keď bude silný a reprezentovať silnú ruku vo chvíli, keď je slabý. To je predsa základný princíp, ktorý už poznáme „weak means strong / strong means weak“.

Vopred nepremyslená, neočakávaná až ľahostajná stávka (to platí aj čo sa týka výšky stávky) má pôsobiť nepresvedčivo, ale predstavuje pravý opak – skutočne silnú kombináciu. Často môže byť sprevádzaná určitými prejavmi napätia a nervozity ako rôzne povzdychy, krčenie plecami či negatívny tón hlasu pri odpovediach na naše otázky. Naopak vsádzanie s určitým extra dôrazom predstavuje pokus, ako pôsobiť neohrozeným dojmom. Znamená však slabosť a nepresvedčivosť o správnosti vlastného rozhodnutia.

Musíme sa však mať na pozore. I keď dynamický bet zvyčajne reprezentuje slabosť, najmä sofistikovanejší hráči niekedy vsádzajú so značnou dávkou sily s cieľom vynútiť si naše dorovnanie. Rozdiel je nasledovný. Bluffom je zvyčajne bet s nepatrnou či miernou silou, ktorý obvykle nie je nasmerovaný na nikoho konkrétneho (alebo na hráča predstavujúceho malé nebezpečenstvo). Držiac pod rukou silnú kombináciu môže však súper niekedy vsadiť vyslovene silovým spôsobom. Jeho stávka bude ale v takom prípade namierená špeciálne na hráča, ktorý sa javí, akoby držal veľmi silnú ruku a správanie agresora bude pôsobiť drzo a útočne (napr. „viem, že nič nemáš, tak toľko nevymýšľaj a zahoď“).

Ako prvý si predstavíme tell, ktorý Mike Caro nazýva „Don’t let this bet scare you – Nenechaj sa touto stávkou vystrašiť“. Spočíva v tom, že hráč kĺzavým pohybom s ľahkosťou posunie svoju stávku do herného priestoru (poznámka: svoju stávku si pripraví, uchopí ju a jediným pohybom ju posunie za čiaru, pričom sa žetóny po celý čas dotýkajú stola – viď obrázok nižšie). Vedie ho k tomu snaha nevystrašiť protivníka a vynútiť si jeho dorovnanie. Kĺznutie žetónov (sliding chips) je ideálny príklad spôsobu vsádzania, ktorý má za cieľ podnietiť súpera k tomu, aby dorovnal. Žiadny koncept však nie je bez výnimiek. Z času načas môže tento spôsob použiť aj plachý hráč pokúšajúci sa o „bojazlivý“ bluff. Ak spozorujete hráča s takýmto návykom, zapamätajte si ho a neskôr túto informáciu zužitkujte vo svoj prospech. Vo všeobecnosti platí, že hráči, ktorí vsádzajú zľahka, zväčša držia niečo dobré. Pozor však na hráčov, ktorí používajú rovnaký spôsob vsádzania po celý čas, bez ohľadu na aktuálnu silu ich kombinácie.

Ďalší tell nesie názov „If you call this, you’re crazy – Ak to dorovnáš, si blázon“. V tomto prípade sa jedná o pohyb, kedy hráč pri vsádzaní natiahne svoju ruku do hracieho priestoru, pričom jeden z jeho prstov je tuhý (statický), čo naznačuje, že musel pridať viac sily pri uvoľňovaní žetónov. Hráč predpokladá, že tento spôsob vsádzania je dostatočne odstrašujúci na to, aby súpera od dorovnania odradil. Vždy sa zamerajte na hráča, ktorý má pri vsádzaní vyrovnané predlaktie (tak ako je to vidno na obrázku nižšie), pretože je to slušný indikátor, že súper môže bluffovať.

Toto bolo niekoľko príkladov, akým spôsobom je možné aplikovať všeobecné teórie prezentované vyššie. Na záver uvádzam v anglickom origináli dve pravidlá, ktoré formuluje k tejto problematike autor vo svojej publikácii Mike Caro’s Book of Poker Tells.

Caro’s Law of Tells
„A forceful or exaggerated bet usually means weakness.“
“A gentle bet usually means strength.”