WPT Shooting Stars – Kalifornia 2005

WPT Shooting Stars – Kalifornia 2005
1. časť

Ako to všetko začalo:
V jednu tmavú novembrovú noc, keď som nemohol spať, som sa rozhodol, že sa prihlásim do satelitného turnaja na WPT Shooting Star na Paradise Poker ($100 freezout) a taktiež, keď už budem hrať tento turnaj, tak prečo sa neprihlásiť aj do nočného garantovaného $40 000, ktorý sa hral v tom istom čase ($30 rebuy). Obidva turnaje začínali o 2:00 ráno anglického času.
Aby som to skrátil, bolo skoro 7:00 ráno a ja som sa dostal na finálový stol v obidvoch turnajoch. Začínal som byť unavený, ale ten adrenalinový pocit len silnel. Musel som sa rozhodnúť, ktorému turnaju dám prednosť, keďže moje zmysly už nepracovali dokonale. Rozhodol som sa (to by asi každý ), že predsa len v WPT turnaji bolo platené len 1. miesto a v garantovanom turnaji mám istú nejakú tú slušnú hotovosť, takže celú svoju koncentráciu som vložil do WPT. Bol som na piatej pozícii, keď sa otvoril finálový stol a za krátky čas som sa stal chip lídrom. V turnaji boli v tom čase 3 hráči, snažil som samého seba ukľudniť, aj keď to nebolo veľmi jednoduché, ale nakoniec som vyhodil aj posledných dvoch oponentov, hraním skvelého pokru. Pametám si ako som tam sedel a pozeral sa na veľké okno na mojej obrazovke, ktoré oznamovalo moje alias ‘steveffc winner WPT package za $11,500. Zdalo sa mi to v tom čase veľmi neskutočné a zároveň veľmi ohromujúce, ale musel som skončiť ešte jeden turnaj predtým ako som mohol začať oslavovať. V garantovanom turnaji ostalo 5 hráčov, obidva turnaje sledovalo niekoľko divákov, všetci mi začali gratulovať a vtedy mi to vlastne začínalo dochádzať. Idem si do Ameriky zahrať poker proti najlepším a najznámejším hráčom sveta a to pred televíznymi kamerami. Toto bol moj sen a všetko sa to dialo priamo pred mojimi očami! V garantovanom turnaji som skončil na 3. mieste s výhrou $6,000, takže to nebola až taká zlá noc! Bol čas skočiť na posteľ a zobudiť priateľku!!

V lietadle do Ameriky:
Samozrejme druhé miesto v lietadle som ponúkol mojej priateľke, ktorá keď sa to dozvedela, tak ma dobreže od radosti neporazila. Ale netrebalo sa jej pýtať dvakrát, keďže zbožňuje poker a nejedenkrát ma pozorovala ako hrám v turnajoch. No a keďže už sme išli do Ameriky, tak som sľubil, že ak skončím v tomto turnaji na platenej pozícii, tak si urobíme výlet do Las Vegas. Ako túto správu zobrala tu radšej nebudem rozoberať ;), určite si to viete predstaviť.  
 Rozhodol som sa, že poletíme s Virgin Airlines, keďže mi bolo povedané, že sú najlepší a bola to pravda. Toto bolo 28. februára a turnaj bol naplánovaný od 1. do 3. marca. Hneď ako sa lietadlo dalo do pohybu, mal som v žalúdku ten divný vzrušujúci pocit. Dobrodružstvo sa začínalo!

V slnečnej Kalifornii:
Pricestovali sme do San Francisca v typický slnečný a teplý deň, našli sme si taxík, ktorý nas zobral do nášho hotela v San Jose, ktorý bol skoro oproti miestu, kde sa mal odohrať turnaj. Zapísali sme sa na recepcii, kde sme dostali kľúče od našej izby a objednali sme si niekoľko pív. Zapli sme TV a prechádzali sme cez viac ako 500 programov (lol), vtedy sme si naozaj boli istí, že sme prišli do Ameriky! Po dvoch hodinách oddychovania sme sa rozhodli, že sa pojdeme pozrieť do kasína, kde sa mal odohrať turnaj, to som už bol od zvedavosti celý bez seba. Od nášho hotela do kasína to bolo pešo okolo 7 minút a poviem vám bola to najvetšia kartová herňa, akú som kedy videl. Všade boli same bary a reštaurácie, ktoré boli preplnené ľuďmi, všade boli WPT reprezentanti, kameramani, media a všetci sa pripravovali na tú velkolepú udalosť. Pametám si, že mi z toho všetkého prišlo zle, ale nebol som si istý či to bolo z nervozity alebo zo vzrušenia alebo z obidvoch. Vtedy moja priateľka prišla ku mne a ukázala mi veľkú tabuľu, kde boli napísaní všetci hráči a ich miesta. Začali sme hľadať moje meno, ktoré sme nakoniec našli medzi 450 menami. Zistil som, že začínam v prvý deň po boku skvelého profesionála Ericka Lindgrena, priateľka na mňa žmurkla a povedala: “toho zvládneš nie, baby!” Začali sme sa pochechtávať, keď zrazu sa objavil obrovský tieň a hrubým typicky americkým prízvukom povedal “tak kde ma tí idioti posadili tentokrát?” Keď sme sa otočili, stál pred nami dvojmetrový 10-násobný víťaz WSOP, Phil Hellmuth. Súhlasil, keď som sa ho opýtal, či sa možeme s ním odfotiť, potom mi potriasol rukou a povedal, že sa uvidíme pri stoloch! Moj ty bože, ono to naozaj začínalo!!!

Pokračovanie nabudúce……