Pokrové povery – Sila vesmíru

Dlho som rozmýšľal, ako takýto typ pokrovej povery pomenovať. Jediné čo mi z toho vyšlo, je pripomienka známej ságy Georga Lucasa s názvom Star Wars. Aj keď pri samotnom pokri sa silu rytierov Jedi využiť nedá, sila ľudského podvedomia môže zohrať dôležitú úlohu.

Akej povere sa budeme venovať dnes? Je to pravdepodobne tá najčastejšia. Pri pokri mi pomáha magická sila, či zázračný predmet. Určite sa vám stalo v priebehu vašej hry, že ste sa dostali do all inu s horšou kartou a aj napriek tomu ste v duchu ostali pokojní a tušili ste, že danú hru vyhráte. Jedná sa o šťastie, skúsenosti, alebo iba pozitívne myslenie? Na úvod si treba povedať, že poker je hra ktorá vychádza z princípov pravdepodobnosti. Znamená to, že určité situácie sú štatisticky pre vás výhodné a iné menej. Krásny príklad danej situácie je hra s menšími pármi proti vyšším. Štatisticky by ste mali vyhrať každú desiatu hru. Nikto nám ale nemôže zaručiť, že sa to stane v jeden deň a v pravidelných intervaloch. Z toho nám vyplýva, že za našimi úspechmi a neúspechmi nemôžeme hľadať nič magické, ale skôr svoju vlastnú schopnosť, či neschopnosť zvládať v pokri kritické situácie.

Nedávno som videl zaujímavý dokument, kde sa vedci snažili dokázať prítomnosť alternatívneho vesmíru, ktorý existuje súčasne s naším svetom. Žijú na ňom presné repliky nás samých, ale ich osudy môžu byť iné. Prvé čo ma vtedy napadlo, boli moje chyby, ktorých som sa dopúšťal v priebehu pokrových začiatkov. Možno niekde vo vesmíre je moje druhé ja, ktoré sa ich vyvarovalo a teraz sedí v Las Vegas a hrá tie najvyššie cash – games. Ale ako sa poznám na také niečo by tých alternatívnych svetov muselo byť poriadne veľa. :-)

V minulosti som na PokerPortal.sk písal články o pokrových talizmanoch a rituáloch. Hovoril som s veľkým počtom hráčov a čítal mnoho blogov a statusov. Došiel som k názoru, že tieto predmety a rituály zväčša slúžia nie ako nosiče šťastia, ale určitý osobitý prejav hráča a snaha sa vyčleniť. Kto by si pamätal Humberta Brenésa nebyť jeho žraločieho rituálu, alebo Phila Helmutha bez jeho neurotického prejavu. Je to len ďalšia cestu k tomu, ako na seba upozorniť.

Vráťme sa ale k samotnej povere. Jedna situácia, ktorá s danou témou súvisí mi uviazla v pamäti a neviem sa jéj zbaviť. Jeden môj priateľ išiel hrať poker do Viedne a zabudol si doma talizman, ktorý si bral úplne všade. Býval vtedy v Bytči a to, že nemá talizman, si uvedomil až pred kasínom v Rakúsku. Neváhal sadnúť do auta a vrátil sa pre talizman domov. Na ceste do Viedne si uvedomil, že turnaj už nestihne a tak ostal v jednom kasíne v Bratislave, kde vyhral za noc €1,500. Bola to iba šťastná zhoda náhod, alebo ten talizman ostal doma zámerne, aby nešiel do Viedne a vyhral viac peňazí doma. Takéto situácie sa tak jednoducho vysvetliť nedajú. Ukazujú však na to, že talizmany nie sú dôležité pri samotnej hre, ale pre pokoj a sebavedomia hráča sú nenahraditeľné. Zažil som však aj množstvo situácií, kedy práve rituáli a talizmany hráčom skôr uškodili, ako pomohli. Na jednom pokrovom fóre som čítal príbeh hráča, ktorý sa tak upol na svoj talizman (bol to poker chip s podkovou a nápisom „im lucky boy“), že po tom, ako mu ho ukradli, sa s tým natoľko nevedel zmieriť, že sa pokúsil o samovraždu. Nakoniec to skončilo dobre, ale ukazuje nám to , ako veľmi nás môžu takéto predmety ovládať.

Teraz sa dostávame k tej najdôležitejšej časti celého „príbehu“. Je sila „magických“ predmetov a rituálov pri pokrovom stole realitou, alebo je poker iba hra čísel a pravdepodobnosti. Nechcem sa stavať do pozície sudcu, ale pokúsim sa to vysvetliť podľa svojho presvedčenia. Tak ako v predošlých úvahách na podobnú tému ,a to či už šťastí, intuícii, paranoje, aj teraz sa dá na vec pozerať z rôznych uhlov. Na jednej strane stoja hráči, ktorí sa k talizmanom a rituálom stavajú značne skepticky. Medzi takých patrí známi český pokrový poker Pro a novinár Pavel Novotný. V minulosti sa mi vyjadril na danú tému takto. „Pokerové talismany nepoužívám, protože to podle mě dělají jen pověrčiví pitomci. Já jsem zarytý racionalista a vím, že není nic mezi nebem a zemí, že neexistuje osud a dokonce ani „Kartibůh“. Přesto se stále najdou hloupí hráči, kteří věří na talismany a šťastné kombinace a kteří namísto směrování své energie a dovedností směrem ke hře, mají hlavně starost o to zdali mají správně položeného svého plastového pejsánka pro štěstí na nejvyšším komínu chipů.“ Na druhej strane sú hráči, ktorý na svoje talizmany a rituály nedajú dopustiť a bez svojho magického predmetu by zrejme ani za pokrový stôl nezasadli. Medzi tých najznámejších patrí Greg Raymer (ako talizmany používa fosílie), Humberto Brenés (má zbierku žralokov), či najslávnejší pokrový hráč Doyle Bronson a je Casper. Nech sa na danú problematiku dívate očami skeptika, alebo sami vlastníte talizman a nedáte na neho dopustiť, nechám rozhodnutie sa či sa jedná o poveru na každom z vás. Aby som však nevypadal ako alibista, tak môj názor je, že sa jedná iba o určitý typ pokrovej povery. Namiesto toho, aby sme riešili svoju hru a snažili sa na poker pozerať reálne, začleňujeme do hry zbytočne veľa rušivých elementov. Hráč, ktorý verí pri hre viac „vyššej moci“, ako vlastným pokrovým schopnostiam, nemôže nikdy svoju hru zlepšovať a je otrokom vlastných myšlienok.

Nech vás sprevádza sila!