Zhodnotenie PFP 2012: Klady, zápory a fotogaléria

Na PFP už tradične vládla výborná atmosféra. Pozitívnym javom bola aj účasť hviezd Českej pokrovej scény, keď sa tu objavili napríklad Martin Staszko, Vojta Růžička, Martin Hrubý, Ondřej "Vinkyy" Vinklárek, Tomáš Junek, atď.. No našli sa aj nedostatky, o ktorých sa tiež v tomto článku dočítate....

Aj tento rok sa festival uskutočnil v priestoroch AFI Palace, čo zaručovalo vďaka veľkej hracej miestnosti dostatočný komfort. Príjemný personál, dealeri, barmanky, ako aj samotný Václav Rychtařík pôsobili priateľským dojmom a snažili sa veci riešiť čo najlepšie. Turnaje sa začínali prakticky na minútu presne. Počas nich sa hrala aj široká škála cash game stolov (od 10/20 Kč, až po 100/200 Kč), takže aj v tomto smere si účastníci prišli na svoje. Pre SnG hráčov bola pripravená vlastná aréna, v ktorej sa hrávali turnaje s buy-inmi od 350 Kč + 50 Kč, až do 5,000 Kč. V reštauračnom zariadení hneď vedľa pokrovej miestnosti mali hráči možnosť na odpočinok, stravu a nápoje. O tejto časti festivalu, ako aj o iných nedostatkoch si povieme v osobitných odstavcoch.

Naša nakoniec neúspešná výprava sa ako do prvého eventu zapojila do "Team Championship", v ktorej nás hneď z úvodu prekvapila výborná hráčska úroveň na čele s hráčmi ako Vojta Růžička, Michal Maryška a mnohí ďalší. Čo však bolo menej prijemné bol fakt, že obrazovka so základnými údajmi (blinds, čas levelu, počet hráčov v turnaji, atď.) bola v opačnom rohu diagonálne cez celú halu o rozmeroch cca 50x50 metrov. Keďže išlo o relatívne malú obrazovku, ťažko sme pri stoloch videli, koľko ostáva do konca daného levelu a tobôž nie to, koľko hráčov v turnaji prežilo, či kedy je nasledujúci break. Hráči sa pri otázkach dealerom "Kedy je prestávka?" dočkali jednotnej odpovede "Neviem." Ešte zarážajúcejším faktom bola skutočnosť, že pri tímovom turnaji chýbala tabula, na ktorej by bolo napísané, za aké miesto je koľko bodov. Z čias kedy festival býval pod vedením Pavela Čecha z Honorie Brno sme to považovali sa samozrejmosť, no kde nič, tu nič. Vzhľadom na chýbajúcu tabuľu sme ani netušili, ktorý tím má koľko hráčov v hre, aká je naša momentálna pozícia a či hrať opatrne vzhľadom na konečné umiestnenie, alebo hrať agresívne buď-alebo, keď nám prihára. Keď som sa dostal na FT a obaja chalani skončili v hornej polovičke svojich turnajov, dúfal som, že do TOP 10 by sme sa mali dostať. Keď som však vypadol a vypátral zošit, kde boli zaznamenávané údaje z turnaja (kedy ktorý hráč z akého tímu vypadol), zistil som, že sme so 165 bodmi momentálne na 2. mieste. Dokopy v tom čase vo všetkých 3 turnajoch pôsobilo po 4-6 hráčov, čiže spolu okolo 15. Množstvo z tých hráčov, ktorí už mali svojich spoluhráčov vypadnutých som považoval síce za dobrých, ale s tým, že asi sa pred nás nemôžu dostať, lebo ich spoluhráči vypadli hneď z úvodu svojich turnajov. V hre boli 3 tímy s 2 hráčmi v hre. Preto som si povedal, že horšie ako 7 skončiť nemôžeme, že síce žiadna sláva, ale slušný výsledok. Po turnaji sme sa vrátili do hracej miestnotsti a zisťovali sme, ako to dopadlo. Pýtame sa dealera kde nájdeme výsledky, ten nám odporučil  hlavného floormana. Prídeme za ním a on povie "neviem." Išiel okolo Václav, spýtali sme sa teda priameho vrchného a ten ukázal, že on to nemá na starosti, že sa máme obrátiť na hlavného floormana. Usmiali sme sa a išli hľadať výsledky do reštauračného zariadenia. Tam nám nejaký okoloidúci zistil, že sme skončili 16-ty, lebo za 1. miesto bolo 236 bodov, za druhé miesto nevedno koľko (to sa mu zistiť nepodarilo) a za 7., 16. a 25. miesto bolo spolu len 165 bodov....


Medzi časom sme sa najedli v reštauračnom zariadení, pričom catering bol pomerne chabý. Dalo sa vybrať zo 4 jedál, pričom chutili ako v závodnej jedálni a hlavne porcie boli také, že ja som sa nenajedol z 2 porcií a "Ramzey-a" som sa ani nepýtal koľko toho musel zjesť.... A to nehovoríme o tom, že jedlo stálo 100 Kč, pričom v o poschodie nižších fast foodoch nákupného centra (KFC, Čínska reštika, atď.) sa hráči najedli za cca 60 Kč.


V tomto odpočinkovom zariadení sme dostávali do hlučne znejúceho reproduktora pre nás veľmi prepotrebné informácie typu "prosíme hráčov ktorým začína break, aby opustili hracie stoly", prípadne "posledných 5 rúk tohto hracieho dňa" a mnohé ďalšie preportebné perličky. Tešilo to hlavne grinderov, ktorí si tu otvorili notebooky a hrali napríklad nedeľné major turnaje....


V SnG aréne bolo vždy plno, ale aj tu sa podarila chybyčka. Hráč sa zaregistroval do turnaja a potom čakal, pokiaľ sa nezaregistrujú ďalší. Čo je úplne normálne. Lenže, hráči nemuseli zaplatiť buy-in keď sa registrovali, ale až keď sadali k stolom. Preto sme často v reproduktore počuli ďalšie potrebné informácie "Prosím hráča ID XXXX aby sa dostavil do SnG arény", alebo "Začína 350 Kč + 50 Kč SnG" a podobne. Pýtame sa. Nešlo to zariadiť tak, aby hráči zaplatili ihneď pri registrácii a sami si kontrolovali, kedy sa turnaj začne? Keby neprišli včas, boli by im brané blinds. Áno, mohli si medzi tým sadnúť ku cashke, do reštaurácie, atď. Tak im aj tam, aj tam dám jednu obrazovku na ktorej bude priamy záber na SnG arénu, prípadne monitor s informáciami, kedy sa začína ďalší SnG turnaj v aréne, kde bolo 5 stolov.


Main event mal tiež svoje chyby. Je jasné, že turnaj bol robený pre čo najširšie spektrum hráčov, a mal teda zaplniť kapacitu, teda 900 hráčov. Z toho je aj zrejmé, že keďže sa hrali Day 1a, Day 1b, Day 2 a Final Day, niekde z toho bolo treba urobiť "turbo". Škoda, že sa to stalo akurát v situácii, keď sa hráči dostali na také peniaze, ktoré im už zaručovali aspoň miernu rentablitu v turnaji. Napríklad "ramzey" vypadol na 29. mieste, za čo získal 8,000 Kč (2,800 Kč bol buy-in a k tomu prirátajte ubytovanie a cestu), pričom v čase kedy sa z turnaja porúčal bol average stack 21bb. Onedlho na to, bol average aj 17bb....


Dosť hráčov sa sťažovalo aj na natiahnutý program, pričom pre turnajových hráčov tam nebolo veľa atraktívnych turnajov. Hrať s normálnou štruktúrou a prizepoolom sa za 9 dní dal azda len main event, masters a tímový turnaj. Napríklad manželia "O´Shark" Migovci ako aj mnohí ďalší odišli v stredu, resp. štvrtok. Každý má doma svoje povinnosti, rodiny, atď.. Night turbine s turbo štruktúrou boli síce zaplnené, no pre turnajových hráčov to bolo skôr zahánanie nudy, častokrát popri drinkovaní.


V stredu sa uskutočnila Players Party v peknom Gimlete, no ani tá sa nekonala v podobnom duchu ako minulý rok. O 23:00 to tam vypadalo skôr ako na Gay Party. Bolo tam zhruba 50 ľudí, pričom ženy sme mohli vidieť iba za barom. Minulý rok sa do klubu dostavili aspoň dealerky, či barmanky z AFI Palace. O 00:30 som spočítal pomer mužov a žien a dospel k číslo 86 ku 7, pričom sa často jednalo o zadané baby s ktorými boli ich partneri. S jednou takou som sa zhováral (Hanka) a tá zahlásila "Je to Gay Party". Prvú striptérku nechali tancovať azda hodinu, pričom pred koncom jej vystúpenia už ledva krútila aspoň hlavou. No oveľa horšie bolo to, že sa v klube nedalo zhovárať. Hudba hučala ako keby bolo v klube zakázané rozprávať. Konverzácie pri stoloch boli vedené tak, že človek A zazjapal do ucha vedľa sediacemu človeku B nejakú informáciu, ten na neho zazjpal "čo?" a po zopakovaní vety od človeka A, ju mohol človek "B" prezradiť po druhej strane sediacemu človeku "C". Po 2 hodinách, ktoré nás stáli hlasivky a prasknuté ušné bubienky sme sa tak pobrali do ulíc Pardubíc a následne na ubytovne. Mimochodom, žiadny iný sprievodný program okrem hlavou mikajúcej striptérky sme na párty nezaznamenali. Na a keďže sa nedalo zhovárať a na párty chýbalo nežné pohlavie, tak sa iba drinkovalo a parkeet vypadal ako na fotkách.



Možno tento článok vyznel ako kritika. Asi sa to dá nazvať aj tak, ale skôr by som povedal, že je to poukázanie na chyby v celkovo dobrom festivale s inak príjemnou atmosférou a kvalitným, profesionálnym a usmievavým personálom. Len sa proste niektoré veci určite dali spraviť lepšie.....