Ženský pohľad na poker: Ako som objavila poker

Čoraz viac žien sa dostáva k pokru. Podľa štúdie renomovanej spoločnosti zaoberajúcou sa hraním pokru sa zistilo, že v roku 2015 bude pokrovú komunitu tvoriť 35% žien. Či to bude pravda ukáže čas. Ako sa ženy k pokru dostávajú? Cez priateľov? Ako ich vnímajú hráči mužského pokolenia? Ako sa tešia z prvých výhier? Čo na to ich okolie? To všetko sa dozviete v článkoch od našej novej redaktorky, ktorá síce hráva poker krátko, ale jej pohľad na dianie okolo pokru je zaujímavý. Začíname prvou časťou "Ako som objavila poker".

Môj príbeh sa začal 18.5.2009. Tak ako väčšina mladých ľudí som strávila veľa času rozmýšľaním, ako zarobiť peniaze. Moja práca vo mne nevzbudzovala uspokojenie, takisto po finančnej stránke som nebola spokojná. Keďže žiadna možnosť získať pár peňazí na viac neprichádzala, začala som sa pohrávať s myšlienkou že vyskúšam nejaké hazardné hry. Spôsobov bolo veľa, ako napr. hranie automatov, tipovanie, ale toto som ja nechcela. Pripadala som si čudná že vôbec rozmýšľam nad takou možnosťou...Vravela som si: ,,To predsa nie je pre ženu a je to aj proti mojim spoločenským zásadám“. Onedlho som teda túto bláznivú myšlienku pustila z hlavy.

Život išiel ako predtým. Práca, priatelia, rodina...Čosi tam ale stále chýbalo. Nemala som žiadne ciele, žiadnu inšpiráciu, ani nič čoby ma bavilo, alebo napĺňalo. Jednoducho som žila z jedného dňa na druhý a čakala asi na zázrak.

Bol piatok večer a na mňa doľahla chrípka. Zostala som teda doma, sadla za notebook a surfovala po webe. Narazila som na jednu stránku ponúkajúcu hranie pokru online.

Rozhodla som sa, že to vyskúšam. Doteraz som ale nevedela o tejto hre takmer nič. Vedela som len, že existuje. Preštudovala som teda všetok potrebný manuál, zaregistrovala sa a už to išlo. Dostala som svoj vlastný účet na nemenovanej stránke, vložila som naň nejaké peniaze a plná presvedčenia som sa pustila do tejto hazardnej hry. Moje prvé pokusy neboli práve ziskové, ale nestrácala som nádej. Bavilo ma to. Aj keď som hrala len cez internet, cítila som sa, ako keby sedím za veľkým stolom v prepychovej herni a sledujem čo sa deje. A o tom práve poker je. Dáva mi iný pocit , než všetky veci a udalosti aké zažívam denne. Nie je to rutina, stereotyp všedného dňa. A už vôbec to nie je hra len pre mužov. Toto som zistila, až keď som sama začala hrať. Často ženy mávajú väčšie šťastie ako muži. Treba len dávku odvahy a samozrejme aj – šikovnosti.

O mojom pokrovom šialenstve som porozprávala aj priateľkám. Najskôr sa tomu stavali negatívne. Ale keď videli, že mám o čosi viac v peňaženke, rozhodli sa to vyskúšať aj ony.

Takto sme si vymieňali názory a aj skúsenosti. Len ich manželia sa s myšlienkou, že ich drahé polovičky hrávajú poker, akosi nemohli zmieriť. Len máloktorí znesú porážku od ženy. Každý má ale právo zahrať si a vyskúšať niečo nové. Samozrejme, všetkého treba s mierou. Síce hrávam poker, ale žeby som sa stala nejako závislá, alebo minula veľa peňazí, to nie.

Vždy som sa snažila rozložiť si financie rozumne a keď si občas zahrám, nie je na tom nič zlé. S istotou môžem povedať, že neľutujem že som sa do toho pustila, pretože viem, že každá výhra ma poteší a čo je hlavné, neprehrala som veľa peňazí a nestanem sa od tejto hry závislou. Je to aj o psychike a vôle človeka. Keď máte slabého ducha, je tu väčšia šanca, že tejto hre podľahnete. Treba mať pevnú vôlu a čo robím ja – vždy si hovorím že vyhrám, preciťujem to celým telom a v žiadnom prípade si nepripúšťam myšlienku prehry. Väčššinou to funguje. Tak veľa šťastia!