Víťazi Main Eventu WSOP, ktorí upadli do zabudnutia

Počas 40-tich rokov trvania WSOP sme spoznali 33 rôznych víťazov main eventu tohto zrejme najprestížnejšieho turnaja na svete (niekoľkým hráčom sa totiž main event na WSOP podarilo vyhrať viackrát: Johny Moss (1970, 1971, 1974), Doyle Brunson (1976, 1977), Stu Ungar (1980, 1981, 1997), Johnny Chan (1987, 1988)). V novembri pribudne na túto listinu nové meno. Väčšina z predchadzajúcich šampiónov sa zaradila medzi pokrovú špičku a potvrdila aj na iných veľkých turnajoch, že ich triumf nebol náhodný. My sme si však posvietili práve na tých víťazov, o ktorých od ich prvenstva nebolo takmer nič počuť.

1. Robert Varkonyi (2002)
 
Robert Varkonyi vyhral ME v roku 2002 a podarilo sa mu získať nelichotivý titul -najväčšia "fish" turnaja. Počas tretieho dňa dokonca vyradil z turnaja Phila Hellmutha, ktorý sa na Varkonyiho adresu vyjadril, že je len priemerný amatér a jeho šance na výhru v turnaji su nulové. Aby toho nebolo málo, verejne sľúbil, že ak Varkonyi naozaj vyhrá, nechá si vyholiť hlavu.

Od roku 2002 sme o Varkonyim nepočuli takmer nič. Napísal síce pár článkov pre "CardPlayer" a natočil aj jedno edukatívne video, ale to bolo z jeho strany všetko. V pokrových turnajoch okrem pár malých výhier už žiadnu dieru do sveta neurobil. Jeho druhou najväčšou výhrou bolo 51,398 dolárov za 177. miesto v main evente WSOP v roku 2006.
 
 
2. J.J."Noel" Furlong (1999)
 
Vo svete existujú dva druhy hráčov: Jedni študujú všetky dostupné pokrové knihy, analýzujú pokrové partie, čítajú pokrové články, len aby sa im raz podarilo vyhrať nejaký veľký turnaj. Druhá skupina pre úspech nerobí vôbec nič a aj napriek tomu sa dostaví. A nekorunovaným kráľom tejto druhej skupiny je práve J.J. Furlong.

Prvýkrát sa do pokrových kroník zapísal až vo veku 47 rokov. Dovtedy sa venoval obchodu s kobercami (ročný obrat 100 miliónov dolárov) a stal sa jedným z najpopulárnejších podnikateľov v Írsku. A to bol aj dôvod prečo si ho bookmaker Terry "Red Menace" Rodgers vybral na spopularizovanie pokru na zelenom ostrove. Už o rok neskôr sa mu podaril ohromný výsledok a v HU porazil Alana Goehringa, keď v rozhodujúcej hre flopol s párom 55 fullhouse proti súperovým 66.

Odvtedy neodohral Furlong ani tucet pokrových turnajov a musel si vypočuť mnohé výčitky, že sa napríklad nepokúsil stať sa pokrovým profesionálom a že hral preto tak nebojácne, lebo mu nešlo o peniaze a je finančne zabezpečený.
Furlongovi je to však všetko jedno - jeho obchod s kobercami naďalej prosperuje a z pokrových kroník ho už aj tak nikto nevymaže.
 
 
3. Jim Bechtel (1993)
 
O Jimovi Bechtelovi sa dajú nájsť na internete dve veci: je úspešným pestovateľom bavlny v Gilberte (štát Arizona) a v roku 1993 vyhral ME WSOP. Podarilo sa mu to len ako druhému amatérovi (po Halovi Fowlerovi v r. 1979), čo bol vtedy naozaj husársky kúsok, lebo drvivá väčšina z 220 účastníkov boli profesionáli.

Po svojom triumfe sa ešte občas ukázal v Las Vegas, ale inak sa mu darilo skrývať pred verejnosťou svoj súkromný život a aj to, že so svojimi výhrami viac ako 2,5 milióna dolárov sa stal turnajovým špecialistom, s ktorým treba stále počítať.

V roku 2006 sa v H.O.R.S.E. evente prepracoval až k finálovému stolu, ktorý bol zrejme najsilnejšie obsadeným v histórii WSOP. Bechtelovi sa ako jednému z najpodceňovanejších víťazov ME podarilo v konkurencii takých legiend ako Chip Reese, Andy Bloch, Phil Ivey, T.J.Cloutier, David Singer, Dewey Tomko, Doyle Brunson a Patrick Antonius obsadiť 4-té miesto a vyhrať 550,000 dolárov.
 
 
4. Hamid Dastmalchi (1992)
 
Dastmalchi sa v pokrovom cirkuse objavil v polovici 80-tych rokov. Tento rodený Iránec sa s pokrom oboznámil počas homegames v rámci svojej rodiny. Potom čo emigroval do USA sa mu podarilo v priebehu necelých 10-tich rokov dostať sa do Top Ten All-Time Money List WSOP. Predovšetkým jeho tri top 25 umiestnenia na ME z neho urobili jednu z najznámejších tvárí v Las Vegas.

Svoj najväčší triumf však nezaznamenal pri pokrovom stole, ale na súde. Medzitým sa stal cash game špecialistom a raz vyhral v kasíne Binions Horseshoe vyše 800,000 dolárov. Keď si však chcel žetóny zameniť bolo mu povedané, že nemajú žiadnu hodnotu, lebo kasíno Jacka Biniona prešlo pod správu Becky Binion-Behnen. Súd však rozhodol v jeho prospech a kasíno mu jeho peniaze muselo vyplatiť.

Ešte raz na seba upozornil, keď počas 4-dňovej session predal jeden zo svojich troch náramkov Tedovi Forrestovi. V súčasnosti sa stiahol do úzadia, ale zrejme ešte stále vyhráva slušné sumy v rôznych cash game partiách.
 
 
5. Brad Dougherty (1991)
 
Bradova pokrová kariéra začal údajne počas 40 hodín trvajúcej session vo vlaku z Iowy do Kansasu. Vtedy 17-ročný Dougherty vyhral necelé 3 doláre. Dosť na to, aby o niečo neskôr zanechal prácu ako stavebný robotník a skúsil šťastie v Las Vegas. S maličkým bankrollom sa zúčastňoval rôznych pokrových partií koncom 70-tych rokov. Napriek tomu, že ako jeden z mála študoval všetku dostupnú literatúru, trvalo mu celých 10 rokov, kým sa dostavil prvý výraznejší úspech.

V roku 1991 eliminoval zatiaľ najpočetnejšie pole účastníkov ME (215) a stal sa prvým hráčom, ktorý vyhral v ME WSOP milión dolárov.

Odvtedy sa mu podarilo dostať sa pár krát na platené pozície, jeho výhra však nikdy nepresiahla 80,000 dolárov. Oveľa úspešnejší je ako autor pokrovej literatúry. Jeho dve knihy "Championship Satellite Strategy" a "No-Limit Texas Holdem for Beginner" patria medzi najlepšie pokrové knihy. Sem-tam sa síce na nejakom živom turnaji objaví, ale inak sa viac venuje online pokru.