Ženský pohľad na poker: Aké sú reakcie okolia na to, že žena hrá poker

Reakcie okolia na to, že žena hrá poker bývajú rôzne. Jedni vami opovrhujú a druhí držia palce, ale ako sa hovorí: ,,Sto ľudí – sto chutí“.

Keď som sa púšťala do hrania tejto hry, myslela som aj na to, čo budú hovoriť tiež iní ľudia. Čo povedia kolegine v práci, susedia, rodičia.... Keď sa mám priznať, mňa samú prekvapilo čo robím. Preto som sa reakcie okolia veľmi bála. Moji rodičia ma vychovávali slušne a vedela som, že s pokrom určite nebudú súhlasiť. Ich morálne zásady sú totiž veľmi prísne a takúto hru považujú skôr za niečo barbarské. Preto o mojej vášni dodnes nevedia.

Najhoršie na túto skutočnosť reagovali moji kolegovia. Vedela som, že sa tejto hre venujú,  moja účasť by ich preto veľmi prekvapila. V práci som pôsobila ako jemné, milé stvorenie, venujúce sa domácim prácam a vareniu. Kto by si len pomyslel, že hrávam poker.
 
Kolegyne o mojom koníčku vedeli. Ako každá žena som sa im pochválila. A tak sa chtiac či nechtiac, dostali tieto správy aj do uší mojich kolegov. Zo začiatku som počula len samé výsmešky. Nevedeli pochopiť, ako ja – žena, môžem hrávať poker. Vytočiť ma, to sa niekomu hneď tak nepodarí. Mám pevnú vôľu a presvedčenie. Z ich urážok som si nič nerobila.

Jedného dňa mi to ale nedalo. Pri práci sme sa rozprávali ako zvyčajne, až sa dostalo na tému peniaze, kto koľko utratil a akým spôsobom. Samozrejme, prišli na radu otázky koľko utrácam ja a mužské osadenstvo začalo mať hlúpe narážky. Niektorí ľudia proste nemajú IQ na to, aby pochopili, že športu ako aj rôznym iným hrám kde patria aj hry hazardné, sa môžu venovať aj ženy. Nedala som sa vytočiť. Navrhla som, keď už trpia toľkou múdrosťou a dôvtipom, nech si po práci na kávičke dáme jednu partičku. Súhlasili. Pretože ani jeden z nás nemal doma všetko potrebné na hranie tejto hry, rozhodli sme sa, že si zahráme ako zvyčajne, teda online. Na druhý deň som si do práce priniesla svoj notebook a tešila som sa,  ako im ukážem svoju techniku. Sledovala som ich uštipačné pohľady, ich grimasy a posmešky, ale dobre som vedela, že na mňa nemajú. Po práci som sa rozhodla to dokázať. Prišla moja vytúžená chvíľa. Sadla som si za okrúhli stôl v mojej obľúbenej kaviarni a predviedla svoje umenie. Kolegovia pozerali s nemým úžasom. Nie som síce profík, ale nejaké skúsenosti predsa len mám. Posmešky vystriedal obdiv. Keď som sa ich pýtala na presnú príčinu ich negatívneho postoja, odpovedali, že nevedeli zlúčiť niečo tak nežne a krásne vyzerajúce s niečím takým hazardným. Dostala som teda pár komplimentov, na ktoré už ale nebolo čas. Som žena ako každá iná. Aj ja mám svoje ,, domáce povinnosti“.

Dnes je všetko inak. Môj pracovný kolektív tvoria horlivý hráči, muži aj ženy. Každý hrá ale sám za seba a na svoju zodpovednosť. Tá moja, nikdy neupadla. Som na seba hrdá. Momentálne sa pokru až tak nevenujem. Za vyhrané peniaze som si užila skvelú dovolenku v Tatrách, so svojím priateľom. Ten na môj bláznivý nápad reagoval celkom pokojne. Dôveruje mi a vie, že všetko čo robím,  robím s rozvahou a chladnou hlavou. Vraj keď ma to baví, nie je na tom nič zlé. Dokonca aj on si občas zahrá, no zatiaľ sa mu vyhrať ešte nepodarilo.

Odkedy sa venujem tejto hre, moje financie neklesli, ale skôr stúpajú.S ďaľšíme reakciami, okrem kolegov a priateľa som sa nestretla. V každom prípade sa nemám za čo hanbiť a pokiaľ ste žena a hráte poker, kašlite na predsudky a robte to čo Vás baví!