Diskusia k článku: Kráľ divočiny - úvaha Scottyho Nguyena

Keď sa vydajú levy na lov a vystopujú nejakú čriedu, vždy ju najprv v kľude nejaký čas pozorujú. Snažia sa identifikovať najslabšieho jedninca a práve na neho neskôr zaútočia. V pokri to funguje v princípe rovnako ako vo voľnej prírode. Len najsilnejší prežijú a dostanú sa na špičku a títo silní si vyberajú svoje obete spomedzi slabších hráčov. Nájsť si najslabšieho hráča pri stole je rovnako dôležité ako si vyberať správne spoty. Je zbytočné hrať o veľke poty so silnejším hráčom, ak sedí pri stole dostatok fishiek. A podobne to robím aj ja - nájdem si slabého hráča a snažím sa hrať proti nemu čo najviac hier. Je pravdepodbné, že proti dobrému hráčovi, hlavne keď na neho nemám pozíciu ľahko položím karty typu K-J suited. Je to dobrý príklad ruky s ktorou sa môžeš dostať do veľkých problémov, lebo bývaš často dominovaný. Najlepšie riešenie je jednoducho zahodiť a čakať na lepšiu príležitosť. Iné je to proti slabému protivníkovi. Tu ho častokrát dorovnám a budem sa ho snažiť poraziť v hre po flope. Ak to okolnosti dovolia, tak niekedy s podobnou rukou dokonca reraisujem, aby som slabého súpera izoloval a za predpokladu, že ma dorovná dostal z neho maximum, keď trafím, resp. ho po flope vytlačím z potu. Ak prídeš k novému stolu mal by si si vziať najprv čas na pozorovanie a určenie terča svojich útokov....

Zobraziť celý článok