PortugalskoHneď na začiatok si vyjasnime zopár vecí
- Portugalsko je sakra ďaleko
- Cestovanie s malými deťmi znamená, že si človek skoro nič nestihne prezrieť a ešte si aj vypočuje slušné množstvo viet typu „tam ja nejdem“ alebo „už nechcem vidieť žiadne kostoly“
Keď už máme toto zo stola, tak sa môžeme venovať samotným zaujímavostiam.
Musím pochváliť organizátorov EMOP turnajov v ich výbere hotelov, Palacio Estoril bola slušná pecka. Netvrdím, že potrebujem, aby mi livrejovaný vrátnik otváral dvere a privolával výletný mercedes parkujúci o únavných 20m ďalej či aby mi chyžná chodila odostielať večer posteľ – ale ako kuriozita raz za čas je to sranda. Zaujímavým občerstvením je aj vidieť pred hotelom zaparkované Ferrari, či počúvať na raňajkách (btw skvelých) týpka od vedľajšieho stola ako hovorí svojim spoločníkom, že práve predal svoj dom v Karibiku za 1,2 milióna dolárov.
Hotel bol pár sto metrov od Kasína Estoril, ktoré - musím povedať - bolo obrovské a plné postarších ľudí, ktorí tam chodili pravidelne gambliť na ruletu, blackjack, bingo a automaty. BTW práve toto kasíno údajne inšpirovalo Iana Fleminga napísať svoju prvú knihu o Jamesovi Bondovi – Casino Royale.
Medzi hotelom a kasínom bol pekný park, kam som sa chodil prechádzať počas prestávok v turnajoch. Bolo to veľmi príjemné (palmy nad hlavami majú niečo do seba), vždy ma to ukľudnilo a priviedlo k myšlienke, že všetky tie bad beaty, neúspechy a tilt stoja za to keď mi umožnia dostať sa sem.
Jeden problém čo som mal boli vzdialenosti. Cesta z hotela do centra mesta bola asi na 20-30 minút (a cca 60 EUR). Aj v samotnom meste jednotlivé pamiatky a zaujímavosti boli ďaleko od seba a pravdu povediac ani neboli veľmi zaujímavé ako by zaujímavosti imo mali byť. Moja štandardná metódu na spoznávanie nových miest – turistické autobusy – zlyhala. Klasické doubledeckery ktoré behajú po veľkých európskych mestách a ktoré ma nikdy nesklamali tu boli naozaj na mizernej úrovni, s nezaujímavým komentárom.
Čo sme videli sme väčšinou absolvovali peši. V samotnom meste to boli 3 veci.
1.
Oceanárium – super must see – hneď pri vchode je obrovsky model nejakého plávajúceho prehistorického monstra zhotovený z roztlačených plechoviek od Cocacoly. Vnútri v modernej budove je obrovské akvárium a okolo neho menšie miestnosti s extrémnejšími ekosystémami ako ľadová oblasť pre tučniaky alebo tropické more. Vystihli sme akurát kŕmenie vydier – veľmi milé zvieratka
Vedľa oceanária, ktoré je postavene v oblasti kde prebiehala svetová výstava Expo je múzeum živej vedy obsahujúce rôzne pokusy, ktoré si návštevníci môžu priamo vyskúšať. Napríklad sme pumpovali vodu pre ťavu, aby sme získali predstavu ako rýchlo tá mrcha dokáže piť (dala nás bez problémov dole obv), testovali sme ako rýchly vietor ochladzuje, boli sme si pozrieť absolútnu tmu a kopec iných pokusov. Naozaj super vec - človek sa tam dokáže dosť dlho zabaviť.
Budovy v oblasti Expa sú naozaj zaujímavé, čo ma po technickej stránke oslovilo najviac bola betónová visutá strecha veľkosti futbalového ihriska – wow. No a to už vôbec nehovorím o 17km dlhom moste, ktorý je nablízku.
2.
Sintra – nachádza sa severne od Estorilu kde sme bývali. Ide o malé mestečko plné starobylých budov, najzaujímavejší je ale priľahlý národný park – zalesnené kopce, na ktorých sa nachádza stará maurská pevnosť kde sa dá poprechádzať priamo po hradbách. O kus ďalej leží Palác Peňa – budova vyzerajúca ako z rozprávky 1000 a 1 noci. Všetko je to umiestnené uprostred krásnej prírody .
(maurský hrad)
(palác Peňa)
3.
Belém – historická časť prepchatá pamiatkami a všetko je sympaticky blízko seba. Najzaujímavejší bol kláštor svätého Jeronýma – impozantná budova, na ktorú som si brúsil zuby už niekoľko mesiacov, lebo vystupuje v pomerne akčných scénach knihy Alexandrijská stopa od Steva Berryho, ktorú som čítal. Chcel som sa pozrieť či sa vnútro zhoduje s popismi v knihe. Okrem toho sa sem prišiel modliť objaviteľ Vasco da Gama pred svojou cestou do Indie okolo Afriky. Bohužiaľ som sa dovnútra nedostal – bolo to ako zakliate, buď tam bolo milión ľudí v rade, alebo bolo zatvorené, alebo mi tam nezastavil vlak, alebo som to nestihol – proste na 4 pokusy ani steblo – čo už
Pred kláštorom je krásny park, oslovili ma najmä stromy obsypané zrelými mandarinkami a zároveň veľmi intenzívne agátovo voňajúcimi bielymi kvetmi.
Okrem kláštora a kostola sa na blízku nachádza tzv. Monument objaviteľov – oslavujúci slávnych moreplavcov a navigátorov, Belémska veža – akási pevnôstka postavená na vode a „San Francisco style“ most.
Čo sa mi tu páčilo je to, že na každom kúsku trávniku hrali rodičia (prípadne starí rodičia) s deťmi futbal, nepamätám sa kedy som také niečo videl u nás – naozaj doslova každý kus trávnika bol využitý na nejaký šport. Bol som si zabehať popri pláži - bolo to super a rozhodne som nebol prvý ktorého to napadlo lebo okrem mňa tam behali desiatky ďalších a to som vyrazil pomerne skoro ráno.
I keď v Lisabone sme videli dosť zaujímavého tak najlepší deň bol mimo mesta, požičali sme si auto a vyrazili asi 120km na sever pozrieť si Fatimu. Je to jedno z najväčších a najznámejších pútnických miest, kde sa trom deťom zjavila Panna Mária. Dnes je tu postavený obrovský komplex, len parkoviská majú rozlohu ako niekoľko desiatok futbalových štadiónov. Neviem si predstaviť ako to tu musí vyzerať keď sa zaplnia autobusmi s pútnikmi.
Na tomto mieste bol postavený nádherný kostol a obrovské námestie, ktoré musí pojať masu ľudí. Stojí tu i malá kaplnka, predpokladám že to je to miesto zjavenia, lebo pri nej sa koncentrovalo najviac ľudí. Námestím vedie biely pás, po ktorom ľudia idú na kolenách až ku kaplnke. Ako aktívny rodič môžem neznalým veci potvrdiť, že chodenie po kolenách, tak jednoduché v mladom (rozumej do 20kg) veku je pre dospelého človeka veľmi bolestivé – a to hovorím o chodení po štyroch kedy časť váhy spočíva na rukách. Tu borci chodia čisto po kolenách, bez podpory rúk, po kameni a po dráhe ktorú odhadujem tak na 150+ metrov – rešpekt.
(biely pás zhruba v strede obrázku vedúci po pravej strane námestia zhora nadol je tá cestička pre kolenochodcov )
Pár kilometrov od Fatimy je dedinka Batalha, v ktorej stojí krásny a naozaj obrovský kláštor.
V ňom je i hrobka kráľa Duarta a jeho kráľovnej.
Ďalší zaujímavý kláštor sme videli v Alcobace.
Cestou späť sme sa ešte zastavili na Cabo da Roca, čo je najzápadnejší výbežok kontinentálnej Európy. Mali sme krásne počasie a pekný výhľad na útesy spadajúce do slušne rozbúreného Atlantiku.
Ďalšia zaujímavosť Boca de Diablo, jaskyňa vyhĺbená príbojom do útesu, sa nachádzala kúsok od nášho hotela – bohužiaľ more bolo kľudné, takže nemám žiadne dramatické zábery – keď sú veľké vlny tak to ale musí byť zverina.
Portugalsko je určite zaujímavá krajina a Lisabon pekné mesto. Videli sme toho veľa a páčilo sa nám tu. Tiež musím povedať že na rozdiel od takého Španielska nemá človek problém dohovoriť sa tu po anglicky.