Malta 2010
Thajsko a Malta patria k dvom miestam najčastejšie spomínaným v súvislosti s pokrovými hráčmi. Musím povedať, že Malta mi príde skutočne ako ideálne miesto pre 20 ročného človeka, ktorý sa živí online pokrom a dumá kam sa odsťahovať. V pohode sa tu dorozumiete, majú tu nejakú lokálnu reč znejúcu ako arabčina ale hovorí sa tu hlavne po anglicky čo je jeden z oficiálnych jazykov ostrova, ktorý bol dlho pod vládou Britov. To so sebou nesie aj jedinú nepríjemnú stránku – jazdí sa tu vľavo – to znamená neustále riziko smrti na cestách, aspoň mne sa pravidelne stávalo, že som sa díval na nesprávnu stranu pri prechádzaní cez cestu. Iste dá sa na to zvyknúť – paradoxne potom človek riskuje život keď sa vráti domov
Podnebie je fantastické, v lete to zrejme sláva nebude, ale ja som tu bol pred rokom koncom septembra a kúpal som sa v mori, teploty boli okolo 25-28 stupňov, tento rok v novembri bolo trochu chladnejšie ale aj tak cez 22 stupňov, jeden deň dokonca okolo 30-tky. Ideálne miesto na trávenie jesene a zimy.
Mestá sú plné mladých ľudí a študentov a nočný život je veľmi bohatý. Malta spolu s priľahlými ostrovmi Gozo a Comino je plná historických pamiatok i prírodných krás, takže aj ak tu človek chce stráviť niekoľko mesiacov nudiť sa určite nebude.
V turnaji som sa už tradične zapísal do prvého hracieho dňa. Kasíno di Venezia je umiestnené priamo pri prístave superjácht, takže som si prestávky spestroval slintaním a prepočítavaním koľko EPT-čiek budem musieť vyhrať, aby som si jednu z tam zaparkovaných 100+ stôp dlhých krásavíc mohol dovoliť.
Stôl som mal spočiatku celkom sympatický, hrať sa začalo skôr tight a ani ja som sa nebláznil. Po ľavej ruke som mal slabších hráčov vrátane Taliana, ktorému odmontovali tlačidlo fold. Nič podstatné sa nedialo, viac menej som sa držal na štartovacom stacku a blindy stúpali, nakonieco som musel ísť do allinu pred flopom akurát proti pasívnemu Talianovi, proti ktorému asi ako jedinému mi bolo jasné, že s mojimi TT môžem prinajlepšom dúfať v AK u súpera, inak som mŕtvy. Našťastie sa moje nádeje splnili a udržal som. Ku koncu dňa ma presadili na iný stôl plný severanov, kde bol ľahší život lebo otvárali veľa potov a tak som mal proti komu restealovať čo bola ideálna situácia pre moj stack pohybujúci sa medzi 15 a 25BB. Asi hodinu pred koncom dňa som sa dostal allin s A6 vs K9 a neustál som, takže gg.
Entraction ma ako verného zákazníka pozvalo na live freeroll o 3 tickety na EMOP Gran Canaria 2011, ktorý hralo 50 hráčov – celkom slušná value, hralo sa to v inom kasíne a bolo to super turbo, už v treťom leveli sme mali ante a polovica hráčov bola vonku. Tak ale išlo hlavne o zábavu, dostali sme zadarmo papať a alkohol, takže sme sa dosť besnili. Spravil som celkom milý stack, keď som reshovol z blindov 63s a poslal domov bezradného Nemca, ktorý si dovolil dorovnať ma s AJ. Vypadol som 12ty na niečo štandardné čo si ani nepamätám. EMOP side eventy ma neoslovili, tak som sa už venoval len turistike.
Na turnaji bol od nás ešte Zoling, s ktorým som sa bohužiaľ nestretol, ale viem, že skončil v peniazoch, Anton Karasinský, pohľad na ktorého ma pri každom stretnutí len utvrdzoval v domnienke, že ten človek sa rozhodol celý týždeň proste nespať a Coockoo a Burda z pokergaming.cz, s ktorými sme pokecali a popili v hotelovom bare. Burda trafil krásne 6-te miesto v main evente – gratz.
Ubytovaní sme boli vo Valette, čo je hlavné mesto ostrova, oni to tu s tými mestami majú inak trochu pomýlené – celý ostrov je veľký asi ako Bratislava ale to čo my by sme nazvali prinajlepšom minisídlisko oni volajú mestom. Mám pocit, že ak tu má človek väčší byt, tak sa mu kľudne môže stať, že musí fandiť dvom futbalovým tímom, lebo obývačku môže mať v jednom meste a kuchyňu v druhom.
Valletta je pekné miesto na prechádzky, je tu kopec obchodov, robia tu vynikajúcu pizzu, dá sa pozrieť Grand Masters' Palace vrátane zbrojnice s veľkou výstavou zbraní a brnenia či pevnosť St. Elmo, v ktorej je Vojnové múzeum.
V jednom z obchodov sme sa dali do reči so starším chlapíkom, ktorý tam pracoval. Keď sme mu povedali, že sme zo Slovenska tak hneď spustil, že on u nás v Bratislave bol 3 roky okolo 68-meho, hneď nám začal ukazovať československé kľúčenky - dal do hry Dubčeka a tvrdil, že videl na vlastné oči Palacha keď sa upálil, vraj pracoval pre CIA na americkej ambasáde, kým ich nevyhnali z krajiny. Cool story bro.
Hlavnou atrakciou je ale Katedrála svätého Jána – OMG – výzdoba vnútri je neuveriteľná, každý kúsok steny je plastické umelecké dielo, každý výklenok je iný a všetko v zlate.
Malta je vôbec silne kresťansky založená a je to vidieť, naozaj si nemyslím, že som niekde videl takú koncentráciu a tak krásnych kostolov ako na týchto malých ostrovčekoch. Hovorí sa, že na Malte je 365 kostolov – jeden na každý deň v roku.
Hneď ďalší deň sme sa vybrali na jeep safari po ostrove. Tieto výlety tu majú veľmi dobre zorganizované, prakticky všetky majú v cene zahrnutý odvoz priamo od hotela a vrátenie k hotelu po skončení výletu. Asi najznámejšia agentúra, ktorá ich organizuje je tu Captain Morgan (
http://www.captainmorgan.com.mt/) minulý rok som s nimi bol na Gozo a Comino Cruise loďou vrátane plávania v krásnej Modrej Lagúne pri ostrovčeku Comino a výletu rýchločlnom (super zážitok) k blízkym vodným jaskyniam.
Aj jeep safari sme mali cez Morgana a bolo to zaujímavé. Viezli nás maličkým otvoreným jeepom, ktorý ak nemal najazdených milión kilometrov tak ani jeden – kupodivu stále šlapal. Boli sme v partii so sympatickým postarším írskym párikom. Najprv sme sa vydali na sever ostrova, zastavili sme sa pri Červenej veži - jednej zo strážnych veží s výhľadom na prístav a priľahlé ostrovy.
Kúsok odtiaľ sa nachádza Popeye Village, kedysi kulisy použité pri natáčaní filmu o Pepekovi námorníkovi s Robinom Wi****m - dnes rodinný zábavný park.
Naša cesta viedla ďalej cez Mdinu – opevnené mesto v strede ostrova. Starobylé mesto je labyrintom uzučkých uličiek a obsahuje nádhernú katedrálu svätého Pavla, ktorý je na Malte akousi starovekou obdobou Chucka Norrisa.
Svätý Pavol tu stroskotal začiatkom nášho letopočtu cestou do Ríma, stretol sa s rímskym šéfom ostrova Publiusom a obratom vyliečil jeho otca modlitbou a priložením rúk z nejakej vážnej choroby. Publius sa z vďačnosti stal kresťanom a svätý Pavol konvertoval aj ďalších Malťanov. Tu ale dobrodružstvá a legendy o svätom Pavlovi zďaleka nekončia – tesne po stroskotaní ho napríklad uhryzol jedovatý had, na veľké prekvapenie miestnych sv. Pavol hada len jemne striasol a nezdalo sa že by na neho jed nejako účinkoval. Aby toho ešte nebolo dosť, tak v ten deň všetky hady na ostrove stratili svoj jed a odvtedy sa tu žiadne jedovaté hady nevyskytujú. Zdá sa, že každé mestečko tu má nejakú historku ako tu sv. Pavol urobil poriadok
.
Chlapík z Írska sa veľmi tešil na kostol v Moste, ktorého dóm je tretí najväčší nepodopretý dóm na svete. Zaujímal sa totiž o históriu vojen a tento kostol bol počas druhej svetovej vojny takmer zničený, keď cez dóm prepadla bomba, ktoré ale nevybuchla. Replika bomby je dnes vystavená v kostole a na dóme je stále vidieť opravené miesto kadiaľ bomba preletela.
Drkotavé cesty nás zaviedli ďalej na juh ostrova, pobrežie je tu krásne, neskutočne hlboko modré more - vraj raj pre potápačov. Nie som si istý či by som si to chcel overiť na vlastné oči, v týchto miestach bol totiž ulovený najväčší exemplár bieleho žraloka dlhý viac ako 7 metrov.
K vodným jaskyniam Blue Grotto sa za kľudného mora dá spraviť výlet loďkou, my sme si ich boli pozrieť z blízkej vyhliadky.
Výlet sme zakončili v rybárskej dedinke Marsaxlokk, v prístave je tradične trh so suvenírmi, najzaujímavejšie sú ale samotné pestrofarebné rybárske člny, ktorých je plný prístav.
Po Malte chodia aj veľmi dobré hop-on/hop-off výletné autobusy – trate sú zaujímavé. Medzi najzaujímavejšie zastávky patria vinice Monte Cristo Estates, ktoré tento rok asi boli zavreté, lebo sme tam nestáli ale minulý rok sme si tam užili pekný program s prehliadkou, ochutnávku vína a obed. Tento rok sme sa pre zmenu zastavili v jaskyni Ghar Dalam
Ide o jaskyňu vyhĺbenú podzemnou riekou, zaujímavá je tým, že prúdiaca voda sem naniesla usadeniny s kosťami dávno vyhynutých druhov zvierat napríklad trpasličieho slona. Vek najstaršej vrstvy usadenín je odhadovaný na viac ako 200.000 rokov. Našli sa tu i kosti hrochov, medveďov, jeleňov staré okolo 18.000 rokov a keramika stará okolo 7.000 rokov.
Zaujímavou kapitolou turistických atrakcií sú megalitické chrámy. Niektoré sa nachádzajú priamo v mestách ako napríklad Tarxien
Neďaleko je aj asi najzaujímavejší z nich podzemný chrám vytesaný do kameňa Hypogeum Hal-Saflieni. Na návštevu tohto miesta sa treba pripraviť, ide o 5000 rokov starú stavbu a v rámci snahy o jej uchovanie umožňujú vstup len 80 ľuďom denne v malých skupinách a lístky je potrebné si kúpiť niekoľko mesiacov vopred. Tiež nie je možné tu fotografovať – tu je link na wiki page (
http://en.wikipedia.org/wiki/Hypogeum_of_%C4%A6al-Saflieni)
Na ostrove Gozo je vôbec najstaršia samostatne stojaca stavba na svete – dvojchrám Ggantija starý viac ako 5500 rokov – teda starší než egyptské pyramídy či Stonehange.
Počas výletu na ostrov Gozo sme navštívili katedrálu v Citadele v centre ostrova. Jej podlaha sa skladá z náhrobných dosiek, pod ktorými sú pochovaní miestni cirkevní papaláši.
Z opevnenej Citadely je pekný výhľad na ostrov
V jednom z miestnych kostolov som si opäť overil, že moja magnetická osobnosť a šarm priťahujú ženy – i keď možno ide o trochu smelú hypotézu - v tomto prípade totiž šlo o zhovorčivú asi 60 ročnú pani s milým (i keď mierne jehovistických kvalít nadobúdajúcim) úsmevom, ktorá sa snažila prezvedieť odkiaľ sme a akého náboženstva sú naše kraje. Poctivo a slušne som jej odvetil že rímsko-katolíckeho ako u nich, čo ju veľmi potešilo. Z mojich ďalších odhalení už tak nadšená nebola. Hlavne keď som spomenul, že od svojho nedobrovoľného krstu navštevujem kostoly len s fotoaparátom. Trochu som ju ukľudnil keď som jej potvrdil, že aspoň v nedeľu nepracujem. Už som sa radšej ďalej nešíril o tom, že to nemá nič spoločné s kresťanskými zvykmi ale že za tým stojí moja vrodená lenivosť, ktorá mi bráni pracovať i po ostatné dni v týždni.
Výlet autobusom po Goze je plný zaujímavých miest, zastavili sme sa v svätyni Ta Pinu postavenej na mieste kaplnky, kde pár ľudí počulo Pannu Máriu a došlo aj k nejakým zázračným uzdraveniam. Kostol má jednoduchú výzdobu ale údajne ide o známe pútnicke miesto.
Na ostrove je i jaskyňa kde Calypsó väznila 7 rokov Odyssea a sľubovala mu nesmrteľnosť ak s ňou ostane. Jaskyňa sama o sebe moc zaujímavá nie je, časť z nej sa zrútila, takže prístupná ostala len maličká časť ale je od nej pekný výhľad na pobrežie.
Dosť ma mrzelo že sme sa nestihli dostať k Azúrovému oknu, takže môžem poskytnúť len ilustračné foto z internetu. Od zástavky hop on busu je to totiž zhruba hodinu cesty a my už by sme sa nestihli vrátiť na posledný autobus, takže sme to museli vzdať a okno sme videli len z diaľky
Na ostrov Gozo sa plaví trajektom a cesta vedie okolo ostrovčeka Comino, na ktorom stojí St. Mary’s Tower, ktorú filmári použili ako pevnosť If v poslednej adaptácii Gróf Monte Cristo.
Pri návšteve Malty nesmiete vynechať jazdu ich hromadnou dopravou, ktorú zabezpečujú krásne staré autobusy. My sme sa previezli jednou z najstarších variant a bol som prekvapený v akom dobrom stave bolo vozidlo, motor skvele ťahal, nevydával žiadne zvláštne zvuky a pruženie muselo byť čerstvo po generálke lebo nerovnosti na cestách takmer nebolo cítiť.
Posledný deň sme využili na výlet na Sicíliu vzdialenú len 90 minút loďou - moderný katamarán Virtu Ferries vyzeral zvnútra ako lietadlo. Na Sicílii nás naložili do autobusov a odviezli na sopku Etnu. Je to obrovský kopec, ktorý má plochu 5 krát väčšiu než celá malta. Ľudia sa tam po erupciách stále vracali vraj preto, že je tam veľmi úrodná pôda a v závislosti na nadmorskej výške dozrievajú pestované plodiny po celý rok. Neboli sme úplne hore pri hlavnom kráteri, vyšli sme len kus podeň lanovkou, bola tam neskutočná zima a pravdu povediac nič extra k videniu.
Cestou späť sme sa zastavili v Modice, ktorá je zaujímavá tým, že prístup do mesta vedie cez druhý a tretí najvyšší most v Európe. Mesto je veľmi staré, prišli sme tam ale až večer a veľa som toho nenafotil, kvôli zapadajúcemu slnku má aj ten pár záberov, čo som urobil dosť psychedelický nádych. Nakúpili sme štipľavú čokoládu, ktorú tu vyrábajú a vydali sa na cestu späť na Maltu.
Sicília je veľká a jednodňový výlet nedáva moc zmysel, nedoporučujem ho. Väčšinu dňa sme presedeli v autobuse počas 3-4 hodinových presunov medzi zastávkami. Oplatí sa sem ísť tak na týždeň a všetko si v kľude pozrieť.
Malta je super a veľké pokrové turnaje sa tam odohrávaju prakticky každý mesiac, takže by nemal byť problém nájsť si príležitosť na návštevu tohto krásneho ostrova.
... jsem největší spammer fóra PP.sk 
J 
J 
4 
SitemapIndex
RSS Feed