lovec velryb (teh yegon blog)

od **Ivo** 15 Apr 2011 10:32

Tak to bola pekná fajka, body tells trénovať pome...

od **7castle** 15 Apr 2011 11:25

Aj tak najlepsie na tom je ze Yegon tvrdil ze v zasade vedel ze je behind

od **yegon** 15 Apr 2011 11:39

jo zvazoval som to foldnut ( ale iba chvilku

), ostavalo by mi 100BB

podstatne bolo to ze shovol turn a nie flop, tym padom strasne klesa pravdepodobnost ze by bluffoval a ze ma nieco ako QQ/JJ - call flop raise turn je skoro vzdy lepsie nez AA + ako hovori ivo - typek dost kecal so mnou ked som sa rozhodoval, ked som sa ho pytal ci trafil TT alebo 77 fullhouse tak mi odpovedal ze mi prisaha ze nie ale hovoril to takym confident tonom nezhodujucim sa s tym ako sa akoze trapil ked calloval flop a predtym nez shovol turn

proste vsetko mi hovorilo foldni stale mas dost behind ale potom som si povedal fuck it mas AA a je to 4bet pot to nemozes foldnut a bolo

od **palo1973** 15 Apr 2011 11:47

no po takejto akcii ma vacinou TT,JJ,QQ,KK cize si good,AA mozeme vylucit a je to aj irelevantne,a ako vlado povedal 22 mozeme vylucit tiez lebo je to live a nie online a ako vieme live nie je rigged

vid handu KK vs AA vs AA preflop all in a 4 esa po flope drawing dead....

od **yegon** 15 Apr 2011 12:27

palo1973 napísal:no po takejto akcii ma vacinou TT,JJ,QQ,KK cize si good,AA mozeme vylucit a je to aj irelevantne,a ako vlado povedal 22 mozeme vylucit tiez lebo je to live a nie online a ako vieme live nie je rigged vid handu KK vs AA vs AA preflop all in a 4 esa po flope drawing dead....

praveze si myslim ze JJ-KK nema tak casto - videl som ho uz zahrat vo 4bet pote JJ na 9xx boarde fast takze neviem preco by to tu hral inak

tak hlavu si o stenu nebucham, s SPR mensim ako 4 je stackoff s overpairom vzdy OK, len mozno live ked ma clovek viac info tak sa s tym este nieco predsa len da robit a pisal som to vlastne len ako reakciu na 7c post - naozaj som si myslel ze som pozadu ked som calloval

od **Ivo** 15 Apr 2011 14:56

7castle napísal:Aj tak najlepsie na tom je ze Yegon tvrdil ze v zasade vedel ze je behind

No veď to, výborného( nie dobrého) hráča robí aj to, že vie aj zahodiť, Yegon nič proti, toto by callovalo na tvojom mieste možno 90% hráčov. Hneď ma napadol Romanello s tým foldom of the ME WSOP, a Vlado tvoj coment z WPT že nie je dobrý hráč.

od **yegon** 18 Apr 2011 10:44

Chile Part 2 - Torres del Paine

Na mape je vidieť kadiaľ sme šli jednotlivé dni, červenou označené chodníky sú tzv. W okruh (lebo to na mape vyzerá ako W). Okrem toho je možné ísť aj veľký okruh červená plus hnedá (ktorú som sčasti hore odrezal) tzv. O okruh ( prekvapujúco sa tak volá lebo na mape vyzerá ako O

). W okruh je na 4 až 5 dní, O okruh sa chodí zhruba za 8-10 dní, raz by som ho rád prešiel ale na to treba mať slušnú kondičku, pretože si treba so sebou všetko niesť, na severnej strane je len zopár kempov - určite to ale musí byť skvelý zážitok.

Prvý deň sme sa teda hneď zrána plní elánu vydali na cestu smer Torres. Rovinka na začiatku cesty bola príjemná, ale veľmi rýchlo sme sa dostali k síce rozumnému ale nekonečnému stúpaniu. Pogratulovali sme si, že sa nepokúšame so sebou trepať veľké batohy a hneď sme si aj obúchali hlavu o zem, že sme predsa len ten malý vak nenaložili ešte ľahšie. Je pravda, že sme asi zbytočne prepálili tempo.

Ako už býva v prípade ťažších pochodov nemilým zvykom na rozdiel od našich časových údajov na turistických trasách bývajú tie v zahraničí presné, takže výstup k Torres nám skutočne trval avizované 4 hodiny – vlastne trochu viac s prestávkou v Camping Chileno, kde sme stretli párik Slovákov vracajúci sa z Campu Torres.

V ďalšom kempe sme sa už nezastavovali, šli sme rovno hore k vyhliadke Mirador de Las Torres – OMG tento úsek bol fakt dosť vyčerpávajúci, prudké stúpanie po celý čas a my už sme mali v nohách 3 hodiny neľahkej cesty cesty, čo by aj samo o sebe pre pokrových hráčov na úvod sezóny bohato stačilo. Tak blízko pred cieľom sme sa ale nemienili vzdať a aj keď sme museli oddychovať každých pár minút nejako sme to dotiahli do ITM. Chvalabohu, pohľad na Torres stál za to i keď vrcholce sčasti zakrývali oblaky, myslím že sme ale vystihli ešte veľmi dobré počasie.

(panoráma – odklik na väčšinu verziu http://images.dragun.sk/chile/torres1.jpg)

Pred príchodom do Chile som mal taký tajný plán vytiahnuť až do Campu Torres veľké batohy, prespať tam a vybehnúť na mirador ráno ešte za tmy, aby sme mohli odfotiť Torres pri východe slnka. LOL ako sa len človek môže mýliť – neviem si predstaviť šliapať do kempu s 24kilovým batohom. Navyše na urobenie dobrých fotiek treba mať buď veľké šťastie na počasie alebo ostať pod vyhliadkou aspoň 3-4 dni a skúšať každé ráno až kým sa nezadarí zachytiť bezoblačnú oblohu. Na druhej strane môj chabý pokus o foto Monte Almirante Nieto a Torres (vzadu v oblakoch) z refugia dáva tušiť, že za pekného počasia sa tu musia dať spraviť zverské fotky vychádzajúcim slnkom zafarbených kopcov.

Cesta späť už bola o dosť príjemnejšia – väčšinou z kopca alebo po rovine, ale aj tak sme toho ku koncu už mali naozaj dosť – 8+ hodín chôdze dá bez predchádzajúcej prípravy dosť zabrať. Krásne výhľady ale stoja za to

(panoráma – odklik na väčšinu verziu http://images.dragun.sk/chile/valley.jpg)

Už pred túrou sme prehodnotili plány na ďalšie dni. Myšlienku prejsť do Ďalšej ubytovne/kempu peši popri Lago Nordenskjold s veľkými batohmi sme zavrhli, kvôli čakaniu na stratenú batožinu sme mali v parku menej času než sme pôvodne plánovali a nestihli by sme vidieť najdôležitejšie atrakcie. Rozhodli sme sa previezť autobusom k jazeru Pehoe a odtiaľ katamaranom do refugia Paine Grande odkiaľ sa dá absolvovať výlet na ľadovcové jazero Lago Grey aj do French Valley.

Torres sa s nami rozlúčilo neskutočnými oblakmi nad Mte. Almirante Nieto.

Z katamaranu je dobrý výhľad na asi najkrajšiu horu celého parku Cuernos del Paine (rohy)

V Refugiu Paine Grande sme na chodbe stretli Čecha Štěpána, ktorý ako sa neskôr ukázalo bol s nami aj na izbe, cestoval po Chile už niekoľko mesiacov a bol aj v Argentíne okolo Mt. Fitzroy, takže nám dal dobré tipy čo si máme v krajine pozrieť.

Prístav na Lake Pehoe a Refugio Paine Grande

Ubytovňa je moderná a čistá - veľmi fajn. Stojí na lúčke hneď pod masívnym Paine Grande, takže ráno som vybehol ešte za tmy odfotiť si túto horu pri východe slnka.

Na druhý deň sme sa vybrali k ľadovcu Grey popri veľkom jazere Lago Grey. Príjemná prechádzka, zďaleka nie tak fyzicky náročná ako výstup k Torres, hlavne preto že stúpania boli kratšie a striedali sa s rovinkami a klesaniami. Prostredie bolo veľmi pekné, veľkú časť cesty sme mali výhľad na jazero s plávajúcimi ľadovcami. Okolo chodníkov bolo veľa zelene a kvitli kvety.

Fireflower

Náprstník červený

Popri jazere sme sa dostali až k Refugiu Grey. Odtiaľ vedie krátky chodníček k vyhliadke pri malej zátoke plnej plávajúcich odtrhnutých kusov ľadovca.

Cesta späť bola opäť nekonečná. Napriek nižšej náročnosti predsa len 8 hodín chôdze po ťažkom predchádzajúcom dni človeka rozbije. Ku koncu sme ledva mleli nohami ale zmákli sme to. Ubytovanie vyzeralo povážlivo, refugio bolo takmer plné ale ešte nás niekam uložili a o chvíľu k nám šťastnou zhodou okolností (rigged imo) nasáčkovali aj Štěpána, ktorý sa práve vrátil z túry do French Valley.

My sme sa tam vybrali ďalšie ráno. I keď sme každý deň mali pekné počasie a nepršalo, tak tento deň bolo úplne exkluzívne, nádherné slnečné počasie, chodník viedol spočiatku viac menej po rovine popod nádherné hory a uprostred zelene. Hladiny jazier boli pokojné a oblaky i kopce sa v nich odrážali ako v zrkadle – raj na zemi.

Lago Skottberg

Cesta až po Campamento Italiano bola nenáročná, potom začal chodník trochu stúpať ale stále to bolo v pohode, najhorší mal byť posledný úsek, až tam sme ale neplánovali ísť – znamenalo by to 12 hodinovú túru a to bolo nereálne. Výhľad na údolie je krásny v podstate počas celej cesty. Šli sme ešte asi hodinu a pol nad Taliansky kemp. French valley je obrovské údolie, z ktorého tečie búrlivý potok napájaný ľadovcami. Celé údolie sa ozýva rachotom lavín, ktoré padajú cca každých 5 minút. Pohľadom (a objektívom) je ťažko ich nájsť – na fotke to nie je tak vidieť ale je to naozaj veľký priestor.

(panoráma – odklik na väčšinu verziu http://images.dragun.sk/chile/french-valley.jpg)

Samozrejme (ako by to bolo inak) cestou späť sme stretli tri Slovenky a keďže mi ich počet bol podozrivý a spomenul som si na rozprávanie nášho českého spolubývajúceho, tak som sa ich spýtal či neboli aj v Argentíne a nestretli tam Štěpána, čo obv potvrdili – svet je fakt malý

. Aby nebolo stretnutiam s krajanmi na konci sveta koniec o 20 minút sa nám prihovorili českí dôchodcovia, ktorí sa túlali po Patagónii tiež už niekoľko mesiacov. A potom nech mi niekto hovorí , že sme si vybrali netradičnú dovolenkovú destináciu LOL.

Výhľad z French Valley

Pohľad na Cuernos cestou späť z French Valley

Deň sme zakončili výdatnou večerou a ďalšie ráno sme sa vybrali katamaranom späť do civilizácie, z jazera sa dajú nafotiť pekné zábery Paine Grande a Cuernos a počasie bolo opäť nádherné. Podľa toho čo som čítal pred cestou tak tieto 4 dni tu museli byť unikátna udalosť, lebo tu sa vraj počasie mení radikálne každých 10 minút. Aj Slováci, ktorých sme stretli prvý deň pod Torres hovorili, že tam deň predtým snežilo.

Z lode sa mi podarilo odfotiť masívnu lavínu - konečne lebo vo French Valley som sa o to pokúšal ale i keď som ich počul desiatky, žiadnu som nezachytil na fotke.

(panoráma – odklik na väčšinu verziu http://images.dragun.sk/chile/grande-cuernos.jpg)

Z prístavu katamaranu som sa ešte vybral k 20 minút chôdze vzdialenému vodopádu Salto Grande a cestou som si prečítal info tabule o tom ako vznikali okolité kopce. Zaujímalo ma hlavne dvojfarebné zloženie dobre viditeľné napríklad na Cuernos. Tá vrchná tmavá vrstva sú usadeniny z čias keď tu bolo more, pod ne sa niekoľkokrát nainjektovala magma, ktorá zmenila štruktúru usadením a vytvrdila ich tak, že sú odolné voči poveternostným vplyvom ,preto vydržali po tom čo sa celé pohoria sformovali.

Cestou späť do Puerto Natales sme opäť videli stáda lám Guanacos, pštrosov Nandu a na jazere pri ceste i kŕdeľ plameniakov.

Torres del Paine bol skvelý zážitok. Čakal som niečo úplne iné, ale vlastne ani neviem čo presne som čakal

. Jedna vec, ktorú som si uvedomoval každý deň bola, že sa tu cítim ako doma a že príroda je neskutočne ukľudňujúca a radosť prinášajúca vec. Človeku je tu naozaj príjemne a k tomu ako bonus možnosť vidieť okolo seba tie neskutočné hory. Nedá sa to opísať - je to super pocit pokoja, pohody a odpočinku i keď sa človek zničí dlhými pochodmi na kašu.

Tu je ešte zopár fotiek z miest, ktoré by pokojne mohli byť niekde u nás. Prekvapujúco takéto obyčajné miesta patrili medzi tie, kde človek najviac cítil tú pohodu a krásu prírody.