
0. den
tu nie je velmi o com, cestovali sme

1.den
V tejto chvily sa pre nas zacinal dobrodruzny vylet, takze sme nasli prvy bankomat ci zmenaren a rovno vybrali ci zamenili nejake cinske susne. Ja som neodolal lakavej ponuke letiskovej zmenarne s nevyhodnym kurzom plus dalsim poplatkom za "processing", kedze som mal nejaky ten cash pri sebe, ostatni vyuzili sluzby bankomatu. S plnymi penazenkami sme sa vybrali hladat si taxi na hotel. Po najdeni vhodneho voyidla nam jeho majitel Otrcil pred nos nejaky papier, kde mal napisany v tabulke nas hotel a pri nom cislo 68O. Nezabudol dodat "long way", tak sme teda nasadli a vyrazili. Co uz no, je to asi 85 eur (deli sa 8, pripadne pre lahsie pocitanie /10 plus sa nieco prihodi). Prve dojmy z Pekingu take zmiesane, teda aspon u mna. Budovy ktore sme minali boli sice moderne, ale v takej cudnej fadnej asi rezimom poznacenej architekture.
Po prichode na hotel nam oznamili, ze izby budu pripravene do 40 min., tak sme nevahali, nechali kufre na recepcii a rovno sa vydali na Tian`anmen Square a Forbiden City. Hotel nam zavolal taxi za 20 juanov, takze sme nevahali a bez vahania nastupili. Odviezli sme sa sice len dve minuty, ale hned potom sa zacala prva cinska komedia na temu cinskeho know how aka ako zarobit juany. Princip spociva v tom povedat na uvod turistovi nejaku smiesnu malu cenu a tym ho uvarit a nalakat a po vyuziti sluzby tuto cenu minimalne zdesatnasobit


Forbiden City sa rozprestiera na obrovskej ploche a je v nom co vidiet, zakupil som do ucha slovenskeho sprievodcu a mohlo sa ist bludit medzi chramy, ktorych je tam viac nez dost. Tiez splet roznych uliciek a nadvori. Najde sa tu aj park, kde su vsetky stromy starsie ako 300 rokov.
Viac o tom ako aj o dalsich zaujimavostiach porozprava urcite yegon vo svojom reporte. Po tom ako sme vysli na opacnom konci tohto mega komplexu sme sa marne pokusali zastavit asi 30 taxikov, asi sa bali yegona, ktory svojou vyskou pravdepodobne nahana strach a hrozu u miestnych obyvatelov


2. den
Po skusenostiach z predodsleho dna, sme svoje rozhodnutie presuvania sa preorientovali na metro. Po par zastavkach vystupujeme pri Temple of Heaven, kde nas uz netrpezlivo cakaju dalsi obyvatelia so svojim typickym podnikavym duchom. Zmocnili sa nas traja riksaci lakajuci nas na cenu 3 juany. Nevahame teda a dobrovolne vstupujeme do ich vozikov.
Prve adrenalinove dobrodruztvo cakalo hned na prvej krizovatke, ktore su v pekingu naozaj obrovske. Nasi riksaci si to bez problemov namierili krizom pomedzi auta, autobusy, motorky a inych riksakov. Neskor sme zistili, ze semafory sice v pekingu maju, ale takmer nikto sa nimi neriadi a hlavne pravidlo, ktore je tu v platnosti znie zatrub a chod


Nakoniec ale vsetko dobre dopadlo a riksaci zastavili kusok od vstupnej brany k Temple of Heaven. Mayday vytahuje 5 juanov s tym, ze ved chudaciskovi pomoze a necha mu tipko. Na prekvapenie ale typek peniaze nechce a zacne nieco blabotat. Ten moj si pise na dlan nieco ako 30, tak sa ohradim, ze ved vravel 3. Siaha pre nejaky papier s tabulkou, kde je JASNE NAPISANE ze ide o sumu 300 juanov smrad jeden


Temple of Heaven je zaujimave miesto, je tam toho vela co vidiet.
Odtial sme sa pobrali k Lama Temple, avsak uz bolo zavrete a tak sme skoncili v tradicnej cinskej restike, kde sme sa vsetci piati do syta najedli cinskej kuchyne za asi 50 juanov na hlavu. Este pred tym som ale ochutnal poulicnu stravu, ktora sa naoyaj nedala jest. Kupil som si dva kolace, z jedneho sa vyklula nejaka ususena polenta bez chuti a druhy mal sice nejaku chut ale jest sa to nedalo. Dal som este sancu nejakemu kuraciemu na spajli, ale tiey skoncilo v kosi. Restika to ale nakoniec zachranila, takze hladny sme neostali

Po prichode na hotel si davame ako dezinfekciu 45% slivovicu, zajednavame si Great Wall hiking na dalsi den, chvilu kecame a odoberame sa do svojich posteli.
3.den
sa zacina uz o siedmej rano. Na osmu sme dohodnuty so sprievodcom a jeho soferom na vyzdvihnutie, dame teda ranajky a naskakujeme do mikrobusu. Cesta k Cinskemu muru trva asi 2h, po ceste sa ale este zastavujeme pri hrobkach cisarov a tiez na skorsi obed v cinskej restauracii, kde za tociacim sa stolom ochutnavame asi 7 tradicnych jedal. Vsetko bolo vyborne, dostaneme aj jazminovy caj a miestne pivo v nemiestnom keramickom hrnceku

Nasadame znova do mikrobusu a po piatich minutach vystupujeme, odkial pokracujeme peso najskor strmou cestou a potom strmym kopcom az k cinskemu muru. Asi po hodine sme na mieste a spoznavame jeden zo siedmych divov sveta

Robime asi milion fotiek a lucime sa s nim na bobovej drahe s nerezovym koritkom. K dispozicii bola aj lanovka, ale nasa volba bola jasna


Nevieme este ako dnesny den zakoncime, ale my uz nieco vymyslime

..to be continued..