odkazy na všetky časti:
1. časť -
http://www.pokerportal.sc/poker-diskusia/blogy-f94/lovec-velryb-teh-yegon-blog-t2180-2850.html#p1657812. časť -
http://www.pokerportal.sc/poker-diskusia/blogy-f94/lovec-velryb-teh-yegon-blog-t2180-2860.html#p1659683. časť -
http://www.pokerportal.sc/poker-diskusia/blogy-f94/lovec-velryb-teh-yegon-blog-t2180-2870.html#p1661834. časť -
http://www.pokerportal.sc/poker-diskusia/blogy-f94/lovec-velryb-teh-yegon-blog-t2180-2880.html#p166498Čína 2011 – part 1Vidieť Čínu je asi sen každého, kto kedy čítal o Marco Polovi alebo sledujúc Jackie Chana sníval, že raz sa aj pri jeho tvrdých úderoch (podobne ako v každom dobrom kungfu filme) budú ozývať zvuky ako keď človek dostane po zadku mokrým uterákom.
V Číne, presnejšie v Macau, sa pokrové turnaje usporiadavajú už niekoľko rokov, takže bolo jasné, že je len otázkou času kým sa tam vyberiem a že keď už budem na druhom konci sveta neostane len pri Macau. No a keď osud výletom do Čile naznačil, že rok 2011 je rokom krajín začínajúcich na Č, tak nebolo inej možnosti než ísť sa pozrieť či je tam tak skvele ako si človek predstavuje
Ukázalo sa, že krajina je to veľká, plán cesty so všetkým čo by som chcel vidieť vychádzal pôvodne na viac ako mesiac. To by zrejme doma neprešlo, takže som musel vypustiť Šanghai a skresať itinerár na 18 dní.
V rámci prípravy som sa dočítal, že v Číne sa po anglicky nedohovorím, takže som sa hneď začal učiť mandarínčinu a ten jazyk ma oslovil. Ako programátorovi sa mi páčila jeho jednoduchosť a logika – žiadne časovanie, žiadne výnimky, jasná štruktúra – ako keby bol ten jazyk umelo vytvorený. Za mesiac som sa toho síce veľa naučiť nestihol, ale aspoň nejaké základy pre lepší pocit som do hlavy dostal.
Nemal by som problém ísť sám, ale bol som z tej cesty nadšený a veril som, že komukoľvek to spomeniem, tak neodolá a pridá sa (hlavne keď náklady na cestu bez stravy vyzerali byť okolo 1200EUR). No a čo by som to bol za sviňu keby som o to niekoho pripravil?. Poslal som teda program cesty pár pokerfriends a svojmu otcovi, ktorý sa síce tvári ako domased/workoholik, ale kedykoľvek sa ho spýtam, či niekam chce ísť so mnou, tak mu zasvietia oči a je vidieť, že to už z hlavy nedostane – vedel som, že do toho určite pôjde.
Behom pár dní sa ozvali stálice pokerportal fóra a hviezdy online pokru Mayday, Trikóza (tiež známy ako Handzuš alebo Bezdeda) a Kešo a bolo jasné, že výprava bude veľká a zábavná. Ostávalo už len vybaviť víza, na poslednú chvíľu zvládnuť očkovania proti nejakým čínskym pliagam a mohlo sa ísť.

(zľava doprava – Kešo, Ja, Triko, Mayday, môj otec)
Do Pekingu sme leteli z Viedne cez Amsterdam, let prebehol prekvapivo dobre, kým som ja dopozeral planétu opíc Triko s Maydayom už crushovali najvyššie limity onboard video pokru.
Pristáli sme predpoludním, takže sme len odložili veci v hoteli a vybrali sme sa na neďaleké Námestie nebeského pokoja. Hneď sa ukázalo, že Číňania svojej povesti hustlerov dostoja a hravo ju prekonajú – fakt akí sú malí, takí sú drzí. Zo sprievodcov a od známych, čo už v Číne boli sme vedeli, že sa nás tu budú snažiť oklamať na každom kroku, takže sme sa pred nastúpením do taxíkov pýtali hotelboya koľko má stáť cesta k námestiu, povedal 10 yuanov, ok. Keď sme asi po 2 minútach zaparkovali pri námestí a dávali taxikárovi stovku začal sa ošívať, že nemá vydať (100y=asi 10EUR) a navrhol nech mu teda dáme tú stovku celú. Po 5 minútach dohadovania otvoril peňaženku plnú drobných a bez problémov nám zo 100ky vydal. To bol ale len slabý odvar toho, čo borci predvádzali neskôr.
Námestie nebeského pokoja je veľké a plné ľudí, ale až tak extrémne obrovským dojmom ako som očakával nepôsobí, skôr ma priťahoval pohľad na vstup do zakázaného mesta – sídla cisárov.

(Námestie nebeského pokoja a v pozadí vchod k Zakázanému mestu s portrétom Mao Ce Tunga)
Tu sa najväčšej obľube tešil Mayday, ktorého každú chvíľu niekto oslovil a ponúkal mu sprievodcovské (a možno i iné) služby. Zakázané mesto je TOP, až tu mi docvaklo, že vidím na vlastné oči miesta, o ktorých som veľa čítal, videl som ich v nespočetne veľa filmoch a síce odmalička túžil ich navštíviť, ale neveril, že sa mi to niekedy podarí (thank you poker).

(takto vyzerali námestia v Zakázanom meste)


(Pes Fu – pred skoro každou budovou v Číne boli vždy 2 na stráži pred zlými duchmi)

Prechod zakázaným mestom je prechodom sériou námestí na konci ktorých je vždy budova, cez ktorú sa dostanete na ďalšie námestie atď. Po stranách sú menšie uličky a na severnom konci krásny park s prastarými stromami, z ktorých mnohé vyzerajú byť tvarované, podobne ako bonsaje.

V zakázanom meste ma najviac oslovili strechy, tvary, farby, proste neskutočné, dalo by sa tam vyblázniť s foťákom keby človek vedel čo robí.

Druhý deň sme sa vybrali super cheap metrom (jedna cesta vychádzala okolo 30 centov) do Chrámu nebies (Temple of Heaven). Mysleli sme, že týmto sa vyhneme zdieračským taxikárom – but not so fast my friend. Vystúpili sme z metra, za nami veľký plot, za ktorým bol park s chrámom, rozmýšľame kde asi bude vchod. Samozrejme bol asi 50 krokov južne, my sme sa ale vydali na sever – nevadí dostali by sme sa tam peši asi o 3 minúty.
Tu sa ale vynorili rikšovia na bajkoch, zastavili pri nás a ponúkli, že nás za 3 yuany dovezú k chrámu, že je to ďaleko. Obv som počul, že to je základná zdieračská taktika, tak som si 7x overil či naozaj za 3 yuany a oni, že áno. Tak sme nasadli a borci sa s nami pustili krížom cez premávku na križovatke dvoch 5 prúdoviek – smrť v očiach - ale hlavne sme išli úplne opačným smerom než bol chrám. Klepkám borcovi na chrbát a hovorím mu, že ide zle, on len kývol dopredu, že ide dobre - hmm. Po chvíli sme odbočili do uličky ako z amerického geta, tak už ma len začalo napadať kde nás vyložia a zakopú, volám teda Kešovi, ktorý sa viezol v prvej rikši nech vystúpi a pozbiera ostatných, že pôjdeme peši. Kešo nereagoval (vypnuté zvonenie v najvhodnejšej chvíli), takže som to nechal tak, že to snáď nejako prežijeme. Po chvíli sme z uličky vyšli a otočili sa správnym smerom a prišli k bráne do parku. Vystúpili sme a týpkovia vytiahli papierový cenník, že 300 yuanov za jazdu. Až mi to prišlo smiešne, ja som svojmu borcovi dával 10 za 2 rikše za seba aj za otca, on mi stále ukazoval cenník, trvalo to asi 3 minúty, mojich 10 nechcel, tak som sa zobral a šiel preč. Začal niečo škriekať, tak som sa otočil dal som mu 10 a on pochopil, že viac nedostane tak si ich zobral a začal pýtať ďalších 10 za otca, to už sme odignorovali a šli sme preč. Chalani zaplatili okolo 100-ky, takže borci nakoniec aj celkom zarobili.
V parku nás inšpirovali nohejbalisti (alebo ako ten ich šport nazvať), tak sme si kúpili čínske operené futbalky, rozostavili sa do kruhu a ukázali trošku chlapcom ako sa to (ne)má hrať a potom už sme frčali k chrámu.

Nádherná stavba, pofotili sme si ju zo všetkých strán, aj park je krásny a je v ňom niekoľko ďalších atrakcií ako megastará borievka s prepletenými konármi vyzerajúca ako drak (na to si asi treba najskôr niečo tuhšie vypiť alebo šnupnúť – ja som teda draka nevidel), kopec s ozvenou, ktorú nikto nikdy nepočul lebo je rýchlejšia než Chuck Norris, rôzne menšie chrámy, obchodíky kde Kešo mohol realizovať neukojiteľnú túžbu minúť všetky svoje peniaze – strávili sme tu niekoľko hodín.

(Kopček s ozvenou/neozvenou)
Cestou späť k metru Kešo nakúpil od pouličných obchodníkov všetko jedlo čo videl, ale po prvom zahryznutí mi ho spravidla znechutene odovzdal na dojedenie.
Zastavili sme sa aj vo veľkom obchodnom dome, vnútri to vyzeralo ako na tržnici, predávali všetko a predávali veľmi aktívne, dá sa povedať, že nás prenasledovali. Zjednávanie ceny bolo až komické, prvá cena za tablet 1200 yuanov, poviem nie, on 800 yuanov, odídem preč, on ma dobehne a povie 500. Po tom, čo mi ponúkli iPhone 5 a iPad, na ktorom som po zapnutí zbadal ikonku Android Market som si ale elektroniku moc nakupovať netrúfal. Nešťastník zájazdu Kešo to opäť vyhral keď si kúpil nejaký mega veľký USB kľúč za pár šupov. Bohužiaľ sa ukázalo, že to nebol až taký dobrý nápad a fotky, ktoré naň nahral už nikto nikdy neuvidí.
Večeru sme si dali v tradičnej a superlacnej reštaurácii, dorozumenie s obsluhou bolo zábavné, objednali sme si 3x polievku, potom sme zistili, že každá je myslená tak pre 10 ľudí

.

(„Mini“polievky. Vpravo za čajníkom je „veď to až tak neštípe“ omáčka)
Jedlo bolo výborné, niekedy prekvapujúce (hlavne pamätná veta „veď to až tak neštípe“ chvíľu po vyslovení ktorej z očí vytryskli slzy a z úst plameň), takže sme boli spokojní. Chalani sa odfotili s čašníčkou, čo sa nakoniec ukázalo ako dobrý nápad, lebo Kešo si v reštike zabudol ruksak a aspoň potom nemal problém lebo si ho dievčina pamätala.
... pokračovanie o pár dní