Valencia 2010
Do Valencie som sa naozaj tešil, jednak sa u nás začínalo kaziť počasie a hlavne – ešte som tam nebol. Chystala sa aj početná česko-slovenská výprava, bolo teda s kým prehovoriť v ľudskej reči, hlavne keď Španieli opäť potvrdili, že bývalé kolonizačné veľmoci sa cudzie reči učiť nemusia. Leteli sme s medzipristátím na Malorke, ktorá je kúsok od Valencie a dá sa tam z mesta vybehnúť aj loďou. Dobrodružná bola hlavne cesta spať, lietadlo sa pár krát o slušný kus prepadlo, takže sme si užili momenty bezváhového stavu a mali sme niekoľkominútovú fázu v dosť silných turbulenciách kedy tetuška za nami už plakala a lúčila sa so životom v nemeckých modlitbách. Mojej žienke tiež nebolo do spevu a je dosť dobre možné, že v budúcnosti ma bude sprevádzať len na turnaje v dosahu pozemnej dopravy.
Mesto mi bolo sympatické i keď nie až tak ako Barcelona. Z detských čias keď som túžil stať sa námorníkom som zaťažený na veľké vodné plochy a i keď Valencia je pri mori, centrum je od neho predsa len viac vzdialené na rozdiel od Barcelony, kde sa všetko odohráva v okolí prístavu.
Samozrejme sme sa na úvod previezli sightseeing autobusmi ale tie neboli nič moc. Historické centrum sa dá pobehať aj peši, je v ňom veľa kaviarní a reštaurácií, kde si človek môže oddýchnuť. Zaujímavá bola hlavne katedrála, ktorá je zvnútra naozaj pekná. Zrejme sme tam boli v čase nejakého väčšieho kresťanského sviatku, lebo sa schyľovalo k veľkej omši, na ktorú sa zbiehalo množstvo papalášov v slávnostnom sprievode. Všetko točila televízia, takže vnútro kostola bolo pekne osvetlené a dalo sa fotiť.
Vybehli sme aj na Torres de Serranos – súčasť bývalých hradieb odkiaľ je super výhľad na pre mňa najzaujímavejšiu fíčuru mesta – park. Pôvodne v týchto miestach tiekla rieka ale kvôli častým záplavám jej tok pred mestom presmerovali a ťahajú ju niekoľkými kanálmi, ktoré využívajú aj na zavlažovanie. V bývalom koryte rieky vysadili nádherný park, v ktorom sú vybudované športové ihriská. Ťahá sa cez celé mesto a je zaujímavý aj tým, že ponad park stále vedú mosty z čias keď tadiaľ ešte tiekla rieka.
Na rozdiel od našich krajov sa tu športoviská aj využívajú – povedal by som, že sa o ne ľudia až bijú. Na jednom na časti rozdelenom futbalovom ihrisku sa hrajú aj 3 zápasy naraz. Futbal tu berú asi dosť vážne - videli sme zápas asi 4-ročných borcov a fakt sa snažili.
V tomto zelenom páse sú postavené aj hypermoderné budovy. Architekti sa tu slušne vybláznili, celá oblasť vyzerá ako mesto budúcnosti z nejakého sci-fi filmu.
Palau de les Arts slúži na organizovanie hudobných show, koncertov a operných predstavení.
V L’Hemisferic prebiehajú laserové show, slúži ako planetárium a je v ňom i 3D IMAX kino
V Umbracleje botanická záhrada obsahujúca aj sochy moderných umelcov a zábavný park s dinosaurami.
Najväčšia budova je múzeum vedy. Tento typ múzea patrí v poslednej dobe k mojim najobľúbenejším, hlavne preto že výstavy sú interaktívne. Určite je to super hlavne pre deti, ktoré sa tu veľa naučia a veľa si zapamätajú vďaka tomu, že všetko si sami vyskúšajú.
Mňa najviac potešilo, že v múzeu bol aj pavilón StarTrek (myslím, že nepatrí k pevnej časti expozície – zrejme ho presúvajú po rôznych múzeách) s množstvom nákresov, modelov, kostýmov, masiek, zbraní a kulís zo seriálov. Hlavná atrakcia ale bol riadiaci mostík Start Trek Enterprise zo série Next Generation, samozrejme som si musel vyskúšať kapitánske kreslo.
Neďaleko týchto budov je Oceánim, ktoré je síce dosť drahé ale je to obrovský komplex, skôr ZOO než Oceánium – na rozdiel od iných, ktoré som videl a ktoré boli väčšinou v jednej veľkej budove, toto sa skladá z niekoľkých pavilónov a dá sa v ňom stráviť bez problémov 4-5 hodín.
Zo zaujímavých vecí čo sme tu videli bol pavilón vtáctva, tulene, beluha, ktorá vyzerala ako kulturista – čísté svalstvo, mrože – fakt obrovské a s dosť srandovnými ksichtíkmi keď sa na nás začudovane pozerali. Samozrejmosťou sú obrovské akváriá, vystihli sme akurát čas, keď v nich potápači niečo riešili, pobehovali tam medzi žralokmi ako keby sa nechumelilo a jeden z ruky kŕmil murénu.
Súčasťou prehliadky je aj delfinárium s predstavením. Je to také iné, nie ako napríklad v Bulharsku, kde si všetko odmakali delfíni, tu viac pracujú s ľuďmi priamo vo vode, nosia ich, vyhadzujú do vzduchu.
Predposledný deň nás U***et Katka zobrala na obed, dali sme si rybo-príšerkové špeciality v reštaurácii na pláži, jedlo bolo vynikajúce a zábava vďaka „one man comedy armáde“ mr. Axmanovi tiež. Na jeho historkách sme sa váľali bez prestania a keď na koniec pridal ukážku magnetického muža zastavovali sa pri nás s otvorenými ústami aj čašníci.
Pláž vo Valencii je nádherná, široká s príjemnými palmovými parčíkmi, fontánkami naokolo. Týmito končinami vedie i mestský okruh formule 1.
Čo sa týka pokru, hral som len Main event, prvý deň prebiehal hladko, nič mi nechodilo tak som sa nemal s čím trápiť. Na stole som mal samých Dánov a hlavne jedna tetuška si s nami robila čo chcela. Ku koncu dňa som ale dostal zopár dobrých kariet a súperi aj preplatili. Podrobnejší popis je tu
http://www.pokerportal.sc/poker-diskusia/blogy-f94/lovec-velryb-teh-yegon-blog-t2180-2180.html#p121898dostal som sa do peňazí so stackom okolo 15BB a po stúpnutí blindov som v nádejnej hande repushoval s AA proti UTG allinu (K4) od 7BB shortstacka, potešil som sa i callu od buttonu (K9s) – menej som sa už potešil tomu že button trafil flush a vyradil ma z turnaja na 43-tom mieste s „vyhrou“ 2030EUR (lol)
Opäť raz pekný výlet a tentoraz aj s drobným úspechom a nejakými peniazmi
Sweet life