1. časť - http://www.pokerportal.sc/poker-diskusia/blogy-f94/lovec-velryb-teh-yegon-blog-t2180-2850.html#p165781
2. časť - http://www.pokerportal.sc/poker-diskusia/blogy-f94/lovec-velryb-teh-yegon-blog-t2180-2860.html#p165968
3. časť - http://www.pokerportal.sc/poker-diskusia/blogy-f94/lovec-velryb-teh-yegon-blog-t2180-2870.html#p166183
4. časť - http://www.pokerportal.sc/poker-diskusia/blogy-f94/lovec-velryb-teh-yegon-blog-t2180-2880.html#p166498
Čína 2011 – part 2
(odkaz na prvú časť http://www.pokerportal.sc/poker-diskusia/blogy-f94/lovec-velryb-teh-yegon-blog-t2180-2850.html#p165781)
Na ďalší deň sme si zjednali private túru na Čínsky múr a k Ming tombs – hrobkám čínskych cisárov. Vodič a sprievodca nás vyzdvihli v hoteli a odviezli najprv k ceste vedúcej k hrobkám (Spirit way).
(na začiatku cesty bola korytnačka nesúca na chrbte veľký kameň s nápismi – Ankh Morpork som tam nenašiel)
Navštívili sme podzemnú hrobku cisára Ding Ling, ktorá je ako jediná vykopaná a je možné sa prejsť podzemným palácom, vchod do ktorého hľadali niekoľko rokov. Tento cisár mal správny prístup k životu, odmalička ho učili, že cisár má vždy pravdu. Na základe toho logickou úvahou dospel k tomu, že akokoľvek sa rozhodne, vždy to musí byť správne, takže sa správne rozhodol, že nebude nič robiť len sa ožierať.
(vpravo s ruksakom je náš sprievodca James)
(podzemný palác v hrobke)
Cestou k múru sme sa zastavili na vynikajúci obed a potom už nás odviezli do dedinky, z ktorej sme sa vydali do kopca na časť Čínskeho múru s názvom Mutianyu. Na múr sme šli takými pacestičkami, nestretli sme nikoho iného (zrejme pre tie tabule „zákaz vstupu“, ktoré tam boli rozostavené) a ku koncu to bol celkom stupák.
Táto časť múru nie je moc obsadená turistami a výhľady sú super, škoda len, že nebola lepšia viditeľnosť, na počasie sa ale sťažovať nemôžeme po celý trip bolo krásne.
Čínsky múr je neuveriteľný, nie je to len jeden múr, ktorý ide donekonečna (a to sme vraj boli na jednej z kratších častí) tých múrov je viacero nad sebou, po vedľajšom hrebeni bežal ďalší. Stupáky po schodoch sú sick, chvíľami človek šiel po štyroch ako po rebríku.
(niektoré časti pôsobili mierne surrealisticky)
Na múre sme strávili niekoľko hodín a prešli sme k miestu, kde sa dá dostať dole lanovkou alebo bobovou dráhou. Zvolili sme samozrejme bobovú dráhu a nebol by to Kešo, keby sa niečo nestalo. Tentoraz sa rozhodol najprv takmer vyletieť z dráhy a potom ešte na prilepšenie zaklincovať kolíziou s pomalou dôchodkyňou idúcou pred ním – wp sir.
Super deň a skvelé zážitky.
Večer bola na pláne pekinská kačica, ako prvý sme skúsili lokálny restaurant. Išli sme už potme a prístup nesľuboval nič dobré, vchod bol v temnej uličke, ale keď už sme tam boli, tak sme museli omrknúť ako to vyzerá vnútri. Pri vchode nám chlapík ukázal fotostenu a pochválil sa, že tam jedol aj Jet Li.
Náš vstup medzi hodujúcich pripomínal scénku z westernu - keď sme vošli všetky hlavy sa otočili k nám, paličky sa zastavili na ceste k ústam a miestnosť znateľne stíchla. Reštika nebudila dobrý dojem, jednoducho povedané špina a smrad, takže sme sa veľmi rýchlo otočili a vybrali preč.
Druhý pokus bola luxusná reštaurácia v obchodnom centre a tu už sa zadarilo, museli sme dokonca čakať v poradovníku na stôl. Myslím, že tu to už zase s tým luxus-opičením sa trochu preháňali, ale dalo sa to ešte uniesť. Kačka bola super, jediné mínus bolo, že mäso vychladlo lebo kuchár nám kačice tranšíroval priamo pri stole – ale možno to tak má byť.
Dostali sme kopec príloh, omáčok, nejaké žemličky a placky a čašníčka nám vysvetlila ako sa to má jesť
Varianta 1 - zobrať kúsok mäsa, vyváľať v kryštálovom cukre a zjesť – to nás neoslovilo.
Varianta 2 - žemlička na natrhne na okraji a je dutá, do nej sa napchá mäso, cibuľa, omáčka, a ďalšie prílohy podľa chuti a zje sa (žemlička bola malá - taká jedenapolhubka) – celkom fajn
Varianta 3 – to isté ako žemlička, ale ingrediencie sa uložia na malú (asi ryžovú) placku, tá sa potom zbalí a zje – tiež fajn
K nášmu stolu nabehol aj someliér a s úsmevom nám vysvetlil, že ako chlapi potrebujeme ku kačici nejaké údernejšie červené víno, zhodou okolností to pravé bolo asi aj najdrahšie v ponuke, ale keď už sme boli v takej reštaurácii, tak sme to dali ako správni balleri a na peniaze sme nepozerali.
Ďalší deň sme preskúmali Summer Palace, je to vlastne obrovský park s jazerom a mnohými budovami. Každý druhý kameň tu má nejaké vzletné meno ako kameň nekonečného blaženého života a podobne, park má vynikajúcu atmosféru a dá sa v ňom skvele oddýchnuť. Prešli sme sa popri jazere na ostrov, tam sa ľudia priam vrhli na Trikózu a strkali mu svoje deti, že ich s ním chcú odfotiť – žeby čínska televízia vysielal slovenskú superstar a sláva Trikovho dvojníka Bezdedu prenikla až sem?
Z ostrovčeka sme sa previezli loďou ku Kopcu dlhovekosti, na ktorom je postavených niekoľko svätýň.
Za kopcom sme našli asi najkrajší kút parku - zátišie s vŕbami pri jazierku. Je tu aj most s názvom „bridge of knowing the fish“, ktorý sa veľmi hodí k pokrovej tematike. Vzletné názvy po celom parku inšpirovali Maydaya k myšlienke pomenovať (a drevenými tabuľkami s názvom náležite označiť) všetky miestnosti vo svojom byte. Som zvedavý aké názvy vymyslí – dávam do pléna návrh pre WC (komnata burácajúcich vetrov a nesmrteľných vôní).
(bridge of knowing the fish)
Zo Summer Palace sme sa vybrali pozrieť veľký budhistický chrám Lama Temple, ktorý sme sa snažili nájsť už aj predtým ale pri prvom pokuse navigácia Helena totálne zlyhala a ku vchodu sme sa dostali až keď zatvárali. Na druhý pokus to vyšlo a Lama Teple stál za to, chrám bol riešený podobne ako zakázané mesto, teda akási matrioška nádvorí, ktoré končili budovou, pred ktorou sa zapaľovali vonné tyčinky a modlilo sa a cez budovu sa vždy prešlo na ďalšie nádvorie atď.
Skutočné prekvapenie ale prišlo na konci v poslednej budove. Vojdem dovnútra a tam obrovská drevená socha Budhu 26 metrov vysoká WOW. Navyše vyrobená z jediného kusu santalového dreva a zapísaná v Guinessovej knihe rekordov. Bolo to veľmi príjemné prekvapenie.
Posledný deň sme ešte skočili do parku na kopci nad zakázaným mestom, je odtiaľ celkom pekný výhľad.
(výhľad na Zakázané mesto)
Zbehli sme ešte nakúpiť a večer sme sa nechali odviezť na železničnú stanicu. Lístky na nočný vlak do Xian sme už mali kúpené, myslím, že stáli okolo 40-50EUR/osobu a to už bolo za luxusnú variantu s uzavretým kupé pre 4 osoby. Je to imo najlepší spôsob ako cestovať po Číne. Človek nastúpi večer, prespí vo vlaku a ráno okolo 7-8:00 je o 1.200 km ďalej v Xiane, navyše ušetrí za jednu noc ubytovania v hoteli, čiže tá cesta je viacmenej zadarmo. Vlak je pohodlný a dalo sa tam v pohode vyspať dokonca aj mne 1,95m vysokému.
Keďže sme boli piati a kupé boli 4-posteľové, tak ja som bol ubytovaný s nejakými Číňanmi, ktorí sa dosť smiali, že aký som veľký a ako sa zmestím do postele, ale fakt to bolo v pohode. Každá posteľ má svoju telku – úplná žúrka. Chalani sa napájali hubabubovicou (žuvačkový alkohol) a robili bordel asi do jednej v noci, ja som si pekne pospal.
... pokračovanie o pár dní
). Pravdepodobne sa ma snazila len varovat pred pomaly sa vlecucou cinskou osobou par metrov predo mnou 
SitemapIndex
RSS Feed